Duben 2014

Vidí za závojom najtenšej kože

25. dubna 2014 v 23:14 | Dadie |  Z rozepsaných
27. února 2014 v 0:33

Leží obklopená tmou a necháva svoju myseľ plávať. Nekonečne sa zahľadí do prázdna, nevidí prenikajúce svetlo ani tmu, nevidí nič, všetko sa rozmazáva. Zrak sa jej zatieňuje a keď zavrie ubolené oči, zaštípu a vytvoria dve nezmyselné slzy. Neotvára viečka.

Vidí pred sebou svoje modré dúhovky. Žiaria. Sú veľké a dívajú sa pred seba. Žiaria.

Vidí tmavé postavy, stoja v tme a patria jej. Nie úplne. Patria si všetci navzájom, aj ona patrí im.
Usmievajú sa a volajú ju.

Vidí svetlé vlasy mihnúť sa na čiernom pozadí. Modré oči sa na ňu upierajú, náruč volá.

Vidí zelené krúžky, obrovské zelené krúžky s čiernym bodom v strede, zahalené v tme. Tak krásne žiaria. A zvedavo ju sledujú. Ľúbia ju. Zachytí šibnutie uhľového chvosta a už ich niet. Tej pravej lásky čarodejníckej.