Duben 2013

Vysmieva sa namyslený tulipán

15. dubna 2013 v 20:04 | Dadie |  Písomné diela
Sedel za stolom a neprítomne hľadel do okna. Videl ako sa Slnko rozťahuje nad svetom aj mestom, ako vypúšťa svoje lúče.


Čakal kedy môže vybehnúť z miestnosti a obzerať sa po chodbách, zamieriť k svojim topánkam a neustále pobehovať očami po všetkých kútoch budovy. Ponáhľal by sa, rýchlo by si obul topánky a utekal po chodbe prenasledujúc nič netušiace klopkajúce opätky.
Možno by musel naopak čakať, možno sa tie nôžky budú dlho pripravovať na žiariace Slnko roztápajúce sa na vzduchu. Tak teda počká. Počká, sadne si na lavičku a znova si nájde tie nôžky, bude ich prenasledovať, pozdraví milú tetu pri východe a znova sklopí zrak k topánkam.
Možno ich predbehne a otvorí im dvere, aby sa nemuseli ani na chvíľku zastaviť a vyjsť zo svojho klopkajúceho tempa. Ak sa mu to podarí, zrejme sa mu ujde milý úsmev. A on v tej chvíli určite zamrzne, očarený a šťastný. Lenže rýchlo sa preberie, je to odvážny chlapec, bude ten úsmev nasledovať aj ďalej.
Ak jeho odvaha neutrpí ujmu, možno sa počas pridržiavaní dvier dokonca prihovorí. Ak sa tak stane, započuje jemný hlas a opätuje úsmev, dívajúc sa do hlbokých modrých očí. Ak sa prihovorí, bude sa snažiť nadviazať dlhší priateľský rozhovor, udržať konverzáciu, ukradnúť si viac pohľadov a úsmevov. Je to predsa smelý chlapec, vždy vie čo povedať.