Svetový únik, poznanie

6. ledna 2013 v 19:56 | Dadie |  Téma týždňa
Jeden malý ostrov, prázdny bez ľudí ktorých pozná aj nepozná. Bez všetkého známeho a obohraného, bez seba.

Nastúpi do súkromného lietadla a dobrovoľne odletí do neznáma, do sveta bez ľudí a všetkého, čo v tomto živote pozná. Tesne pred výstupom z lietadielka si vyholí vlasy. Vystúpi a nariadi pilotovy odletieť. Lietadlo vzlietne, stratí sa v oblakoch a nastane ticho. Tiché ticho, ktoré inde vo svete nepočuť. Len šum slabého vetríka a zvuky vĺn. Nič známe, nový svet, nový začiatok.

Sadne si na piesok, pozoruje svet a premýšľa. Vyberie z batohu zrkadlo, pozorne sa doň zahľadí a snaží sa spoznať svoju tvár. Nič známe v nej však nevidí a tak ho odloží. Vytiahne prázdny pevne viazaný zošit. Zapíše, 1. deň. V denníku sa objavia zápisy pocitu nepoznania vlastnej osoby a zmätku, strachu aj šťastia a smútku.
Postupne číta staré knihy, pomaly ich prežíva, knihy z iných dôb, so vzácnymi myšlienkami a poučeniami. Berie si z nich všetko čo sa len dá a premýšľa nad ich kapitolami a svojim osudom. Pri každej novej myšlienke hľadí do zrkadla a snaží sa spoznať svoje ja.
Hľadá a mení, tvorí zo seba svoj sen, všetko čo chce. Nachádza odvahu, maže smútok, vyrovnáva sa s problémami, hľadá riešenia, naberá sebavedomie, triedi spomienky a myšlienky.
Hľadí do zrkadla za každou novou myšlienkou a poznaním, po každej pochopenej múdrej knihe.
Sleduje oblohu, mokne v daždi a užíva si samotu.

Jedného dňa sa pochopí, utriedi poslednú myšlienku, nájde riešenie na posledný problém, zničí posledný smútok a zistí svoj zmyseľ a cieľ.

Pozrie sa do neba, rozprestrie ruky a zdvihne kútiky úst. Vyčarí ten najkrajší úsmev, ten, ktorý vždy len z diaľky pozoruje.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama