Říjen 2012

Masky tváre

28. října 2012 v 21:38 | Dadie |  Myšlienky

Nemám problém vybehnúť v sobotu ráno do obchodu na vedľajšej ulici v ružových teplákoch, bez makeupu so zlepenými očami a neučesanými mastnými vlasmi. Či dokonca večer na pár minút skočiť s priateľmi k tomu istému obchodu na cigaretku. Som za to na seba hrdá.

A však väčšia verejnosť a ľudia na ktorých stále chcem robiť dojem či jednoducho ľudia ktorý ma nepoznajú a súdia, vidia masku. A ja milujem tú masku. Som rada pekná. No je mi do plaču, z toho, že dnešný svet žije v maskách a prirodzenosť sa už dnes nenosí.

Túžim byť prirodzená, alebo aspoň menej zamaskovaná. Na to však nemám prostriedky, alebo skôr, ja nie som prostriedok, ktorý by sa mohol sebavedome vystavovať bez iných prostriedkov.
No tie s dokonalou pleťou, ktoré na seba kydajú kilá by som prefackala. Keby som bola nimi, užívala by som si pocit sviežosti a predýchanosti, vzhľad prirodzenosti a naprek tomu aj bezchybnosti. Milovala by som to.

Zahalení do tmy

25. října 2012 v 14:39 | Dadie |  Písomné diela
Hľadím na cestu predo mnou
a hviezdy svietiace nad zemou.
Slnka už dávno niet,
každú noc musíme bdieť.

Niektorí už aj zabudli,
ako slnečné lúče svietili,
ktorá z dvoch nocí dňa je deň
či ako chutí svetlá jeseň.

Každú noc, v obe polnoci,
sa ľudia modlia k vyššej moci.
Nech prinavráti im svetlo
a pustí Slnka aspoň steblo.

Mesačný svit dopadá na lúky,
tmavé však ostávajú moje ruky.
Hlavou mi pláva nemožná predstava,
ako cez ruky mi slnečný lúč prepláva.

Pravé tváre?

22. října 2012 v 16:55 | Dadie |  Téma týždňa
Pred dvoma dňami som si kráčala sama mestom a premýšľala nad predošlým dňom.
Bol nejasný, ako sen, viac zlý ako dobrý, no necítiť z neho veľa, pretože to je sen.

Avšak nič nebol sen a ja som znova a raz prišla na to, ako nenávidím tie návraty do reality, ten skutočný svet v ktorom vidím, aký sú všetci ovplivnení, utláčaní či namyslení, manipulatívni a túžiaci po pozornosti. A ja si pripadám, akoby som k nim nepatrila, akoby som sa dívala na všetko ľudské zlo a bála sa ho, strácala svoje miesto, alebo skôr ho nenachádzala medzi tou temnotou.

A tak som kráčala a mala plnú hlavu, túžila neprežiť ten deň a nevidieť všetkých mojich blízkych v tom zlom svetle. A vedela som, že sa na mňa niečo z toho zlého sveta prenesie. Pretože som tam bola, ako na poznávacom zájazde. A zobrala si od tiaľ obrazy a pocity, avšak nie všetko sa mi zarilo do hlavy. No každý zájazd tam má následky. Vytvorí trhlinu na mojej ružovej stene. Bojím sa, aká trhlina príde teraz.

Cesta k elegancii

1. října 2012 v 20:56 | Dadie |  Myšlienky
Chcem si vytvoriť novú tvár. Takú akú chcem.
Pretože nikto nie je taký akého ho vidíme, každý túži byť nejaký. A keď sa mu to podarí, keď sa stane takým akým chce byť, je najšťastnejší na svete.
Nosiť vysoké topánky, mať na boku stále svoju tašku, ktorá by bola pre mňa stvorená a bolo by v nej všetko. Mala by som v nej všetko čo zháňam po vonku či po škole. Na sebe svetrík a jednoducho, elegancia, po ktorej tak túžim, len sa jej neviem doplatiť.
Tvár bezstarostnosti a úsmev. Bez nadávok a flusania, na oko slušná, no v skutočnosti bezohľadná.
Všetko mi ide, som to ja, len tak strašne túžim po materiálnych veciach. Po topánkach a tej dokonalej taške, tej v ktorej bude všetko čo potrebujem. Žiaden púder tlačiaci vo vačku, rozsypané žuvačky, pretože celý sakel sa nezmestí, mobil odložený, slúchadlá nepomotané, vždy po ruke vreckovky a zapalovač. A dáždnik. Pre mokré dni.
Moja Kvetinka mi povedala, že na nadávky si musím nájsť synonymá. A tak som si hľadala. Nie je to ťažké. Len slovo kurva je ťažké zosynonymovať. Pluť neplujem, lebo nechcem. Je ťažké si uchovávať sliny po cigarete, ale páči sa mi to.Len tak postávať medzi flusancami ostatných a neprispieť do nich.