Pri spomienke cítim, že to je stále vo mne, lenže, ideme ďalej.

1. září 2012 v 13:17 | Dadie |  Téma týždňa
Včera v 2:21

Nedokáže to zmiznúť, nikdy to neprestane a ja nikdy neopustím nádej, že raz mi to víde, tak ako som sa na to vtedy tešila a ono sa to zničilo. Nedokázala som si do svojej hlavy natrepať, že je koniec, nedokázala som do nej dostať ani, že nie je šanca a keď mi pomaly začali dochádzať všetky tieto skutočnosti, prešľo veľa plaču. A potom som si jedného dňa povedala, že pôjdem ďalej.

Žila som, nespomínam si na svoje pocity a myšlienky.

Zrazu však v pokušení a naivite, zároveň oslepená tými nanovo jasnými pocitmi, ktoré stratili lesk aj farbu a boli poslané na milosť. Pretože to znova bolo tak blízko. Cítila som všetko od znova. A plakala som od znova.
A potom to zrazu prešlo. V hlave som si vytvorila truhlicu, veľkú truhlicu a do nej som nahádzala všetky spomienky, každú jednu myšlienku, vetu či pohľad. Všetky detajly. A zatvorila ju, na mnoho zámkov. Nespomínam si už kam som dala kľúč, hlavné však je, že toto ma poslalo ďalej. Prestal plač.

Bola som bezcitná. Vlastne, niekedy mám pocit, že stále som. Necítila som od vtedy nič z pocitov zamknutých v truhlici. Neviem spomínať. Aj keby som chcela, nechcem, pretože niečo vo mne to zablokovalo. Nejde to odblokovať. Nepriznám si ak cítim lásku. Nepriznám si nič, pretože by zrejme vybuchlo to, čo som zamkla. Nezmizlo to. Myslela som si, že všetko je v poriadku, teraz mi to dochádza, keď píšem tieto slová.

A v tejto chvíli sa mi hrnú do oči slzy. Niekedy sa to stáva. Len tak. Pretože všetko mohlo byť inak. Premárnila som šancu. Nestihla som to. Nebola som si istá a vo chvíli keď som nabrala istotu bolo neskoro. To tak bolí. Premrhaná príležitosť. Ak by to bolo celé inak, zle ale inak, bolelo by to menej.
Ale idem ďalej a idem si dokonale, cítim sa dobre, práve v tomto čase, dni dozadu a dopredu. Je mi dokonale, teda do tejto chvíle bolo.

Lenže toto je noc a v noci sa nemá premýšľať. Presne pre toto. A ráno bude všetko inak, tak ako dnes ráno. Zabudnem na to, ako mi bolo, zabudnem na to, že som odhalila dôvod svojej zamknutosti. Vedela som to. Ale teraz som si to priznala. Nahlas. Cítim tú ťarchu, cítim tú truhlu a tlačí ma. Ale nevyhodím ju, nejde to, neičo ju drží. Ja.

Zase je všetko preč a mne je dobre. Akoby to prišlo z kúta v ktorom sa to krčí, viem, že tam je, a nič s tým nespravím. Dieťa, ktoré poslali učiteľky do kúta, pretože robilo v škôlke zle.

Môj život nabral smery, zlepšil sa, poučil sa. Neľutujem to. Pretože by som nebola takáto. Bola by som nepoučená. A mne to veľmi pomohlo. Nezažila by som to, čo som zažila.
Všetko zlé, je na niečo dobré.

Ak máš príležitosť, zober ju, nepremýšľaj nad ňou, pretože by mohla nenávratne ujsť a to si nikdy neodpustíš.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama