Září 2012

Slniečkové milovnice

18. září 2012 v 17:03 | Dadie |  Téma týždňa
Keď som si prečítala názov témy týždňa, vytvoril sa mi na tvári úsmev. Taký jednoduchý, potešený a pobavený zároveň, tak milou témou.

"Videl som ako z gule svetla vyskočila žena, bola to prekrásna žena, vravela aby som ju ochraňoval a z prsta jej vychádzalo svetlo."

Víla sa neukazuje cez deň, behá len v noci po našom svete. No miluje Slnko, najviac na svete. Je vlastne celá stvorená zo slniečka, pretože je tak dokonale čistá a dobrá. A však náš svet je pre ňu cez deň nebezpečný a preto do neho preskočí len za svitu hviezd. Každý má vílu. Niektoré sa chytajú za hlavu, čo to stvárame, v noci nám potom dohovárajú a snažia sa nás priviesť k dobru, preto mávame zlý pocit z našich činov, alebo dokonca uvažujeme o zmene. Niekedy sa vílam podarí prevážiť v nás dobrú stránku. Vtedy sú šťastné, veľmi šťastné, že sa im ich poslanie podarilo uskutočniť.
Kedysi víly žili s nami a my sme boli dobrí, avšak potom sa svet zmenil a ľudstvo prišlo k zlým vlastnostiam. Víly sa pred nami ukryli, vytvorili si vlastný svet. Stále sa však snažia vrátiť všetko zasa späť, dohovoriť nám a zmeniť nás k lepšiemu, aby sme mohli znovu nažívať v pokoji a láske a aby sa mohli ony prechádzať po slniečku celé dni spolu s nami.

Bez odporu udupaný

10. září 2012 v 19:46 | Dadie |  Téma týždňa
Bol vždy ku každému milý a oddaný, nikdy nepovedal niečo, čo by sa hocikomu priečilo. Všetci vraveli: "Je tak dobrý, je tak milý." Avšak on nevedel vyjadriť svoj názor, bál sa, že ak niekomu povie aby stíšil tú hudbu, ak by zvýšil hlas, bál sa, vyjadriť nesúhlas a byť hrubí či jednoducho vyjsť s pravdou von a priznať, že to jedlo, ktoré mu priniesli je vážne odporné. Bol skrz na skrs presiaknutý dobrotou a to ho ničilo. Bál sa. Bál sa ľudí, ich reakcií na zmenu v jeho správaní, ich sklamania, urazenia, bál sa, že k nemu nebudú taký ako predtým, že sa bude musieť hádať, že si zničí vzťahy. A tak namiesto toho aby sa bil o svoj názor, zostal ticho a naďalej prikivoval. Pretože si myslel, že len tak si udrží všetko a všetkých čo má, ak im nebude odporovať.

Pri spomienke cítim, že to je stále vo mne, lenže, ideme ďalej.

1. září 2012 v 13:17 | Dadie |  Téma týždňa
Včera v 2:21

Nedokáže to zmiznúť, nikdy to neprestane a ja nikdy neopustím nádej, že raz mi to víde, tak ako som sa na to vtedy tešila a ono sa to zničilo. Nedokázala som si do svojej hlavy natrepať, že je koniec, nedokázala som do nej dostať ani, že nie je šanca a keď mi pomaly začali dochádzať všetky tieto skutočnosti, prešľo veľa plaču. A potom som si jedného dňa povedala, že pôjdem ďalej.

Žila som, nespomínam si na svoje pocity a myšlienky.

Zrazu však v pokušení a naivite, zároveň oslepená tými nanovo jasnými pocitmi, ktoré stratili lesk aj farbu a boli poslané na milosť. Pretože to znova bolo tak blízko. Cítila som všetko od znova. A plakala som od znova.
A potom to zrazu prešlo. V hlave som si vytvorila truhlicu, veľkú truhlicu a do nej som nahádzala všetky spomienky, každú jednu myšlienku, vetu či pohľad. Všetky detajly. A zatvorila ju, na mnoho zámkov. Nespomínam si už kam som dala kľúč, hlavné však je, že toto ma poslalo ďalej. Prestal plač.

Bola som bezcitná. Vlastne, niekedy mám pocit, že stále som. Necítila som od vtedy nič z pocitov zamknutých v truhlici. Neviem spomínať. Aj keby som chcela, nechcem, pretože niečo vo mne to zablokovalo. Nejde to odblokovať. Nepriznám si ak cítim lásku. Nepriznám si nič, pretože by zrejme vybuchlo to, čo som zamkla. Nezmizlo to. Myslela som si, že všetko je v poriadku, teraz mi to dochádza, keď píšem tieto slová.

A v tejto chvíli sa mi hrnú do oči slzy. Niekedy sa to stáva. Len tak. Pretože všetko mohlo byť inak. Premárnila som šancu. Nestihla som to. Nebola som si istá a vo chvíli keď som nabrala istotu bolo neskoro. To tak bolí. Premrhaná príležitosť. Ak by to bolo celé inak, zle ale inak, bolelo by to menej.
Ale idem ďalej a idem si dokonale, cítim sa dobre, práve v tomto čase, dni dozadu a dopredu. Je mi dokonale, teda do tejto chvíle bolo.

Lenže toto je noc a v noci sa nemá premýšľať. Presne pre toto. A ráno bude všetko inak, tak ako dnes ráno. Zabudnem na to, ako mi bolo, zabudnem na to, že som odhalila dôvod svojej zamknutosti. Vedela som to. Ale teraz som si to priznala. Nahlas. Cítim tú ťarchu, cítim tú truhlu a tlačí ma. Ale nevyhodím ju, nejde to, neičo ju drží. Ja.

Zase je všetko preč a mne je dobre. Akoby to prišlo z kúta v ktorom sa to krčí, viem, že tam je, a nič s tým nespravím. Dieťa, ktoré poslali učiteľky do kúta, pretože robilo v škôlke zle.

Môj život nabral smery, zlepšil sa, poučil sa. Neľutujem to. Pretože by som nebola takáto. Bola by som nepoučená. A mne to veľmi pomohlo. Nezažila by som to, čo som zažila.
Všetko zlé, je na niečo dobré.

Ak máš príležitosť, zober ju, nepremýšľaj nad ňou, pretože by mohla nenávratne ujsť a to si nikdy neodpustíš.