Srpen 2012

Keď nie sú na duši diery a smiech aj tak lieči, prichádza raj

25. srpna 2012 v 16:56 | Dadie |  Myšlienky
Som šťastne šťastná.

A je mi veselo, dokonale veselo, na tvári mi svieti úsmev a vo vnútri žiarim. Našla som si nové priateľstvo, upevnila známosť a na spoločnom dôvode smiechu sme si zrazu našli témy a rozumieme si. A chcem si rozumieť viac, chcem byť dobrá kamarátka.

Mnohý vravia, že by sme do mohli dať dokopy. Lenže ja nechcem vzťah. Moja stvoriteľka si zo mňa robí srandu, vraj to už začína, tak vraj začínal aj s ňou a myslela si, že budú len kamaráti. Ale má známosť, pomýlil si okienko v chate a nový vzťah je na svete. Ešte nie, ale vraj to vyzerá nádejne.
Áno, napadlo mi, že by nám to možno aj išlo. lenže keď už zas do niečoho padnem, chcem aby to malo dôvod, aby som bola zaláskovaná. A nechcem to spraviť jemu, vždy mi bol sympatický.

Utáraný chlapec, ktorý dokáže všetko, hrá sa so zápalkami a je jednoducho neprestajne komický. Odháňa od seba dym ale s mierov ochutnáva zakázané, smeje sa aj na tom, pre čo by mal plakať a nemá pred ľuďmi tajomstvá. Stojí si za svojim a verí, že na športovom gymnáziu sa mu podarí uspieť. Cesta s ním ubieha rýchlejšie. Pretože jeho reči sú tak zaujímavé a neutíchajúce, že ich hltáte a vždy máte čo povedať.

Tvárme sa zamilovane, čo keď naozaj milujeme?

15. srpna 2012 v 4:14 | Dadie |  Myšlienky
Tudududuu, leto ma zmenilo, jednoducho niesom tá, čo bola toľko plachá a bála sa povedať si svoje, viem, že táto zmena začala už skôr, lenže teraz som tu, som iná a druhý krát sa chystám spraviť ten istý krok. Osobne. Žiaden internet alebo mobil. Ako moja láska povedala, budeš pani, keď to urobíš osobne. A ako som ja povedala, ju lúbim viac ako jeho.

Pravda je tá, že nelúbim. Aspoň si myslím, niekedy ma chytila obrovská vlna a chcela som povedať tie slová, lenže nešli von a to preto, pretože som vedela, že to zrejme nie je pravda.
Ale on lúbi a to je zlé. Pretože lúbi veľmi a ja vôbec. A chystám koniec. Áno, bude mi ľúto, veľmi. Aj prvýkrát mi bolo, až som zabudla na svoje dôvody a nechala sa prehovoriť, vlastne som sa sama dostala tam kde som bola, pri prvej príležitosti. A však teraz sa už nebudeme stretávať, teraz už mám všetkých a všetci sú mojimi svedkami, budú ma držať, tíšiť a na môj rozkaz mi pripomínať prečo.
Pretože nenávidím počúvať o tuposti mojej najmilšej, oberám sa o drahocenný čas, ktorý môže byť zužitkovaný na moje vlastné účely či komunikáciu s mojim dokonalým okolím, ktoré o ňu prichádza a ja prichádzam o vzťahy, o priateľov a sama sa vyraďujem aj keď sedím vedľa nich. Lebo keď s nimi komunikujem len trošku viac tak sa vraj stáva neviditeľným. No aj tak si robím čo chcem, komunikujem koľko chcem, som vonku viac s ňou ako s ním a nič s tým neurobí. Vadia mi náladoví ľudia, ktorí zomierajú za každú malú maličkosť vyvedenú mojou maličkosťou, maličkosť, ktorá sa vlastne nevykláňa z čiary normálneho života. U neho hej. A preto koniec, pretože nie som zaláskovaná a ani nechcem byť, od začiatku som nechcela.
Chcel šancu, stále dookola, tak ju dostal, nie som zodpovedná za pocity iných, každý má svoje vlastné a tie sú mu dostatočnou ťarchou.

Túžila som prestať fajčiť, samozrejme, len dočasne, dokým mi to vydrží. Stalo sa tak však až dneska. Vždy som chcela všetko začať od pondelka, lenže v pondelok moje nohy neboli na ranný beh pripravené a "princ" ktorý mal opustiť môj svet si zavolal na poradu svojho rytiera, ktorý bránil v súkromnom rozhovore. Obaja spolu mi strkali pod nos lákavé kúsky tabaku, neodolala som. Veď predsta, keď nemôžem od pondelka behať, nemôžem ho nechať, tak nemusím prestať fajčiť. Škoda, že mi ten večer dokašľal plán, keďže som v dôvode reálneho sveta po vdýchnutých zelených plynoch v hlave cítila potrebu byť s tým, práve ktorého som reálne nevidela, pretože nebol v mojom zornom poli. A tak bol jeden z mála dobrých, túžila som po jeho objatí a táto informácia sa k nemu aj dostala. "Princ" si ju však zle vyložil, dnes mu bolo všetko znova objasnené, že neviem čo chcem, avšak chcem späť svoj život bez "princa", ktorý kradne čas a city od všadiaľ, pretože pre neho neostalo.

PS: Práve som to po sebe čítala, viem, znie to namyslene, aj také dni musia byť. Prajem aj vám, namyslený deň.

Fotka je moja.