Červen 2012

Posledné chvíle s najúprimnejším úsmevom..

24. června 2012 v 23:18 | Dadie |  Myšlienky
Posledných päť dní a stratím ho, nadobro odíde od tiaľ, od kial by som rada zmizla aj ja.

Vždy keď sa usmeje, vidieť to dokonalé šťastie, nemám potuchy odkiaľ ho berie, keďže jeho život nie je šťastný. A však on sa tak krásne usmieva, akoby odhalil všetko čo v sebe má, jeho úsmev nič neskrýva, len sa usmieva a usmieva sa tak úprimne, je plný šťastia práve v tej chvíli, keď jeho oči menia tvar do oblúčikov, pery sa roztiahnu a tvoria sa mu jemné vrásky. Dokonalé šťastie, vidím ho len v jeho úsmeve, a to zakaždým, akoby nemal čo skrývať, odhalí a vypustí zo seba všetko, vtedy ho pohltí len to šťastie a on sa tak nádherne usmieva.

Už len päť dní, potom sa budeme len zdraviť na ulici a mňa pohltí smútok. Možno sem tam pôjdeme von, dúfam. A porozprávame sa, ako sa darí, čo škola, nové zážitky, usmeje sa a ja si spomeniem, ako som hľadala cestu do jeho srdiečka..

Snažila som sa pohnúť svoje sny dopredu

8. června 2012 v 1:11 | Dadie
Keď už sa splnilo moje tajné želanie, ktoré malo viesť k tomu konečnému, bola som šťastná. Lenže pri tom prvom to zatiaľ aj ostalo.

A tak som včera pod nátlakom vzala veci do svojich rúk, začala som. Lenže keď začnem v jeden deň, nemôžem začať aj v ten druhý. A tak sa zdá, že všetko je úplne inak. Mala som nádej po celú tú dobu, celé tie mesiace, koľko ich bolo, štyri? Stále som verila svojmu, snívala a neprijala to, čo bolo. Až to, čo bolo zmizlo, presne tak, ako to mizlo v mojich snoch. Tá prekážka, ona zmizla. No zrazu akoby prekážka nebola, jednoducho tam nie je cesta. Alebo je? Vyzeralo to, akoby tam stále bola, akoby nezabudol, vyzeralo to tak ešte keď tam stále bola ona. A teraz ona nie je a všetko je tak ako predtým. Nedeje sa nič, absolútne nič. Možno preto, lebo internetový svet je sviňa, viem, že potrebujem kontakt. Lenže ako asi má k tomu kontaktu prísť, keď nepríde?
Vyzeralo to, že si nezabudol, nenamýšľala som si to, počula som to od viacerích. A hneď na druhý deň, keď už to nebolo z očí do očí, sme boli späť, áno, po dlhej dobe ničoho a vyhýbavím pohľadom sme po tom jednom dni plnom úsmevov, rozhovorov a dotykov boli zase späť, akoby ten deň ani nebol a to, že som zrazu napísala bolo wow! Bolo cítiť, že sme tak dlho nekomunikovali, no jeden rozhovor a ty si ďaľší už nezačal.
Viem, že internet ničí vzťahy, viem to, sme žívý dôkaz, zničili sme sa, pretože nám dochádzali témy, pretože sme sa vtedy tak dlho na živo nevideli. A preto sa vždy bojím ti napísať či stresujem čo odpísať, pretože mám strach, že znova všetky tie témy zmiznú a my skončíme skôr než sme začali.
A dúfam, že začneme, že prídeš a všetko bude dobré, že sa nebudeme tváriť, že nikdy nič nebolo, že preberieme tú tému, z ktorej sme mali obaja strach a ktorú sme prebrať nestihli, aj keď ja už som nazbierala odvahu, nestihli, pretože ty si si našiel náhradu, len pár dní ped tým ako som mala možnosť sa porozprávať, takú, ktorá sa nebála, no tá je preč, len by ma zaujímalo prečo, prečo si ju nechal? A hlavne, prečo sisi s ňou začal?

Najviac ma ničilo práve to, že v jednu nedeľu, deň po tom, ako sme sa znova tvárili akoby nič a obaja sa báli ísť za tým druhým, som si bola istá, že na ďaľší týždeň, keď prídeš, by som to dokázala. A skutočne by som to dokázala. Lenže už v ten deň si mi odjebal tému cez tú zasratú nepriamu komunikáciu a z môjho: bála som sa za tebou prísť si prešiel na ako sa máš? :) A vtedy si začal mať zamilované statusy. A ja som nevedela či som skončila, alebo si sa potešil, že sa len bojím a nie je to tým, že už o to nestojím. Lenže o ďaľší deň si mal vzťah. A ja som to nevnímala. Nedokázala som to prijať. Všetci sa na mňa pozerali a rozprávali mi o tom: videla si to? vážne je vo vzťahu? ja som si myslela, že to je o tebe. vyjebal sa na teba.... a ja som to nevnímala: Ešte stále si to neuvedomuješ? Nie, a aj keď som kvôli tomu toľkoráz plakala, nikdy som si to úplne neuvedomila, a potom, týždeň do zadu a bliká mi správa o ich konci. Vraj by sa spolu len trápili, on jej dal koniec. Povedala moja stvoriteľka, informovaná od zdroja, ktorým je uplakané, teraz už nezadané dievča.

Pamätám sa keď sa ma váš útočník pýtal čo ja s tebou, povedal, že sa pýtal teba, v ten jediný dokonalý deň, vraj si povedal len: jeb na to paťo, ja som totálne namotaný. Netušila som, čo mu v tej trojitej skype konverzácii odpísať, až zrazu napísala moja najdrahšia temnota: jééj, to je zlaté.
On sa vždy zaujímal, pamätám si ako sa ma zakaždým pýtal, môžem otázku? Čo vy spolu?

Choď za ním Dadka, len tak, urobíš mi radosť..