Květen 2012

Chuť zobrať do ruky holiaci strojček a vyholiť si hlavu je obrovská

30. května 2012 v 23:45 | Dadie |  Myšlienky

Prežívam pocit nechuti samej zo seba, viem, že to nie je také strašné, ale ja potrebujem zmenu. Nie len zmenu, hlavne sa potrebujem dať do poriadku, znovu si pripadať pekná a mať nevyrastenú farbu vlasov, bez modrinové kolená, nejebákový chrbát, jednotné opálenie a plnú skriňu letného oblečenia.

Stále počúvam, ako nemáme peniaze, stále viac na mňa dopadá táto skutočnosť, tak ako potrebujem svojho kaderníka a farbu na vlasy, tak ho nemôžem mať a stále viac si uvedomujem, že netuším čo budem nosiť v tých najväčších horúčavách.

Mám sen, chodím po ulici so strapatými vlasmi, ofina v čele, konečke krásna ofina, farba červená, čierna, hnedá.. Na očiach čierne okuliare, na nohách podpätky alebo jednoduché balerínky, v ruke veľká, skutočne veľká priestranná taška a oblečené šaty, červené, kvetinkové, ružové, čierne, modré, s ramienkami, bez ramienok. Nikdy som takto nevyzerala, nikdy som nebola elegantná, no vždy som takou byť chcela. Aj teraz chcem, lenže nie je za čo takou byť. Sukne, šortky, šatičky, mikiny, košele, tričká, svetríky, legíny, tenisky, sandálky, opätky, baleríny.. Po tom tak túžim, veľmi túžim užívať si bezstarostné leto, len otvoriť skriňu a povedať si, aha toto tričko a hentie nohavice alebo: dnes si dám sukňu či radšej šaty? Jednoducho nemôžem chodiť celé leto v dvoch kraťasoch, žltých nafarbených na čierno, ktorá už je škaredo vyblednutá a riflových, už nie pekných. Potrebujem peniaze, potrebujem prácu, žiadna nie je, žiadnu si nezháňam, len potrebujem, lenže kde sa tu dá niečo zháňať?

Zajtra si požičiam tri eurá od brata a pôjdem si kúpiť do drogérie čiernu farbu na vlasy. Doma poviem matke, aby ma ostrihala, nech sa aspoň pokúsi, poprosím ju, keď bude ziapať budem ziapať aj ja, pretože mi je úplne ukradnuté či príde o svoju cigaretu, ja som prišla o kaderníka, tak nech sa toho ujme ona alebo mi strčí do ruky dvacku a objedná ma.
Ostrihala by som sa sama, lenže s tým už mám skúsenosti. Dozadu si nevidím, vlastne netuším čo si tam strihám. A tak budem dúfať, že moja matka dokáže s mojimi vlasmi zázraky, skutočné zázraky, áno, verím v to, pretože ten zázrak potrebujem. Och, bojím sa čiernej, bojím sa reakcií, bojím sa babkinho poučného a nesúhlasného tónu.
Kašľať na ľudí, je to moja hlava, vážne mám chuť si tie vlasy vyholiť, neviem či dokážem takto existovať ešte nasledovný deň.