Želám si, nech ma minulosť už viac nehľadá

29. dubna 2012 v 22:07 | Dadie |  Písomné diela
Obloha tmavne a dážď padá,
ja sedím v diaľke úplne sama.
Zatváram oči, prichádza temno,
zrazu však vidím to krásne svetlo.

Krásne svetlo z minulosti,
života plného radsti,
hlavou lietajú mi úsmevy,
smútok sadá mi na pery.

Slepým pohľadom skúmam minulosť,
tie chvíle, keď všetkého bolo dosť.
Krátky úsmev sadá mi na pery,
spomínam na pekné chvíle, čo boli.

Viem, že už nikdy nič nebude také,
aký kedysi bol môj malý svet,
chvíle, ktoré boli vtedy zlaté,
teraz im poviem už len 'leť'.

Slzy stekajú, vylievajú sa mi z očí,
pretože dokonalosť tých chvíľ už vypršala,
vedomosť, že je koniec ma mučí,
spomienky na všetko čo som kedysi mala.

Pomaly zakláňam hlavu,
studený dážď mi na tvár dopadá.
Otváram oči, hľadím na zamračenú oblohu,
želám si, nech ma minulosť už viac nehľadá.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama