Pre tých dôležitých

24. února 2012 v 2:21 | Dadie |  Myšlienky
Celé to je zle, no necítim to tak, pretože som si nahovorila, že všetko je v poriadku.

A tak dnes spokojne zaspím so svojimi predstavami, ktoré ma zviedli z reality a povedali mi, že všetko je tak, ako chcem aby to bolo. Lenže ono to tak nie je. A aj keď som vypustila slzu nad starými konverzáciami, bola skutočne len jedna a tým, že som si ich čítala som si nechtiac nahovorila, že všetko je v poriadku.
Lenže nie je.

Potrebujem tu svojho dobrého kamaráta, chcem aby už prišieľ, aby tu bol zajtra a mohla som sa mu vyrozprávať, osamote. Aby som nemusela ísť húliť, no teším sa do objatia druhého, čo keď ma skutočne vymenil? Prestali sme predsa komunikovať, no stále som jeho sestrička a ja ho mám rada, neviem či som mu to niekedy povedala.
Prosím, povedz mi zajtra keď ti zavolám, že sedíš v aute neskutočne unavený a keď prídeš, pôjdeme von, bude sa piť a že nemám ísť s ním. Aj keď chcem, všetci chceme, pretože zrazu sú z vás obrovský feťáci a ja mám prístup k niečomu prírodnému. Túžim po kútikoch ťahajúcich sa do hora.. No viac túžim po úprimnom rozohovore, len tak si dvaja pôjdeme týmito opustenými uličkami, v ruke cigareta a medzi nami prázdne reči, tentoraz by však neboli prázdne. Potrebujem ťa, potrebujem sa ti vyrozprávať, povedať ti, ako si sa mýlil, keď si mi povedal, že on by mi to nikdy neurobil. Mýlil si sa, vyzerá to tak, že on to urobil. Som namotaná, zaľúbená a zrejme už aj opustená. Alebo nie?

Povedal by si mi ako to je, možno by si to za mňa vyriešil, neviem.
A možno, keď ti zavolám, mi povieš, že prídeš až o deň a my budeme nútení prežiť ďaľší deň bez teba. Keď tu nie si ty, niečo nám chýba, na tom sme sa zhodli.

Ak zajtra (dnes v normálnych ľudských hodinách) neprídeš, pôjdem von s ním, škoda však, že nebudeme sami, mohla by som sa vyrozprávať jemu, znova raz len tak sedieť a rozprávať sa, ležať mu v objatí a odpovedať na tie čudné otázky, tak ako sme už dlho neboli. Lenže nebudeme sami a tak sa nemôžem dokonale vyrozprávať, ani on nemôže a celé to nebude také pekné. Chcem sa s ním stretnúť, dokázať, že ho mám rada a je mi skutočne ako brat, že nie je jediný, komu na tomto vzťahu záleží. Povedať mu, že mi chýbal.

Chýbaš mi.. prečo tú vetu túžim povedať toľkým? Jednému však nemôžem, pretože aj keď som neskutočne zmätená a vlastnými predstavami oklamaná, niekde vnútri viem, že už to vzdal. No prečo sa na mňa stále nevykašľal?

Všetci mi chýbate, práve som si uvedomila, že ste v mojom živote neskutočne dôležití, moji traja najdôležitejší..
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama