Nie je ľahké otvoriť sa každému, na to treba kus dôvery a bláznivú náladu.

29. února 2012 v 0:10 | Dadie |  Myšlienky
Dostala som potrebu znova prehľadať celý deviantart sveta klaunov. Milujem klaunov, sú stále usmiati a majú ľuďom prinášať radosť. No niekto múdri si uvedomil, že aj klaun je len človek a nedokáže byť nekonečne šťastný.


Jedného mám na tapete v telefóne, druhého ako pozadie pracovnej plochy. No krásavec tu, ma v tejto situácii vystihol.

Cítim sa zradene, možno zničene, vypenene, nahnevane, sklamane, nespravodlivo, bezradne, vzdávam sa a trošku cítim aj z toho pocitu, ktorý vzniká keď z hnevu poviete alebo urobíte niečo, čo neskôr ľutujete.

Ale mala som právo, stále mám, mám právo hnevať sa.
No dokážem to? Aj keby to nebola jej vina, ona začala, aj keby nie, tie slová bolia, provokácia bolí, zlomyseľnosť aj zákernosť. Jasné, že to nevidí, pretože to neukážem, ale niekedy treba dostať rozum, aj keď sme len deti a užívame si bláznivé chvíle, na to aby sme svoje bláznovstvo podávali ďalej, musia byť aj ostatní rovnako naladení. A to som nebola. Preto to tak bolí, pretože pre mňa to nebola len nejaká sranda, ale vážna vec. Mrzí ma, že si s ním rozumie viac než ja, ešte viac ma mrzí, že to ja som tá, ktorá nedokáže s ľuďmi zmyselne komunikovať cez internet a najhoršie je to, že si môžem všetky významy povymýšľať ako chcem. Pretože počúvať tie vety vytrhnuté z kontextu naozaj bolí. A veta: Bože môj, ja si s ním nechcem takto písať! ma bolí ešte viac, pretože je to tvoja chyba, to ty si tak dokonale komunikatívna.

A ja nie, nedokážem sa otvoriť a uvoľniť hocikomu, aj keď on nie je hocikto, lenže nie je v kruhu tých s ktorými mám takých rozohovorov za sebou veľa.

Takže prichádzam k záveru, že moja neschopnosť ľahkosti v internetovej komunikácii môže za môj (dokonca neviem či zničený alebo nie) vzťah/nevzťah.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama