Keď sme boli malí, bezproblémoví, no pozerať sa na seba je ťažké

16. února 2012 v 20:17 | Dadie |  Myšlienky
Prezerám si staré fotky, hľadám komické situácie a našich chlapcov v ich drobnej zlatej verzii. Len málo takých nachádzam, vtedy sme boli malí a nevedeli ako sa má fotiť a čo nás o pár rokov bude zaujímať, neboli sme kolektív.

Teraz ma zaujímajú ľudia na fotkách, smiešne momentky a usmievajúce sa skupinky. Vtedy som na výlete do zologickej záhrady fotila hlavne zvieratká..


No aj tak sa nájde pár dokonalých fotiek, otváram ich stále dookola a smejem sa, akí sme boli malí, ako sme sa obliekali, ako sme vyzerali, ako sme sa tvárili. Na seba sa však radšej nepozerám, ten strašný neštýl obliekania, nevytrhané obočie a hrozné vlasy.. Boli sme malí, zrejme všetci sa tak vidia. Lenže všetci vidíme ostatných v inom svetle, nie v tom zlom.

Je pekné spomínať, pri dávnych a dlho nevidených fotkách preciťujem situácie, aké to tam bolo krásne, tu bolo teplo, vtedy sme sa smiali. Viem kde mi bolo dobre, aj to, na čo si nespomínam dokážem precítiť, jednoducho si spomeniem a usmievam sa.

Našla som krásnu fotku, chlapček je tam maličký, veľké biele tričko má po kolená a neskutočne na ňom visí, na gulatej hlave biela šiltovka, vlasy nikde. Na tvári vážny výraz, zamračený, mierne skryvené pery, no nevyzerá ako starý dedko, skôr ako dospelo sa tváriace decko. Topánky má pekné, veľké, aj nohavice vyzerajú byť normálne, no kto vie, nevidno kde majú rozkrok pretože to mega dlhé tričko je skutočne megadlhé. Neskutočne ma pobavila, rovnako ako pár ďaľších, všetci sme sa zmenili, niekomu vlasy narástli, iný sa dal ostrihať, hlavne sme opekneli, teda, väčšina z nás..
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama