Prosinec 2011

Nechcem cítiť lásku, chcem žiť svoj nový život bez tohto trápenia.

28. prosince 2011 v 1:59 | Dadie |  Myšlienky
Napísala som článok, tento článok mi veľmi pomohol. Potrebovala som ho napísať.
A teraz stlačím 'Uložiť do rozepsaných' a nevytiahnem ho, pretože už nikdy nebude aktuálny..
...alebo?


Cigaretový dym fascinuje

11. prosince 2011 v 17:17 | Dadie |  Písomné diela
Slabé svetielko na tenkej paličke,
viac takých mám vo svojej krabičke.
Priložím k ústam, potiahnem.
Svetielko zažiari silnejšie,
ubúda z paličky rýchlejšie.

Oddialim od pier, vyfúknem.
Popolček sivý špiní to svetielko,
odklepnem prstom, padá na zem.
Dym tvorí vo vzduchu krásne dielko,
oči mám na ňom, zažmurknem.

Mieša sa s kyslíkom, stúpa hore,
nad hlavou tvorí dymové more.
Z paličky stúpa tenký prúžok,
ústami vytváram z dymu krúžok.
Je kriví, rozplynul sa mi pred očami.

Horí mi v ruke to matné svetielko,
púšťam ho do tmy, samotné
bez mojich pier, tie sú ďaleko.
Svetielko slabne, asi je smutné,
všetko je popol, palička hasne.




Tuším ma opúšťa potreba snívať.

4. prosince 2011 v 22:07 | Dadie |  Myšlienky
Len malá zlatá zicherka pripnutá na rukáve, pre šťastie.
Červená šnúrka na lavej ruke, fialové nechty a zelený ukazovák.
Nápis Athletic Team na mikine je iróniou na moju vlastnú osobu.
Vlasy pripnuté sponkou, pretože som si na boku priveľa odcvakla.
Na klúčoch pripnuté céčka, pretože plechovkové vrchnáky nestačia.
V nose sopel, no žiaden kapesník, pohyb 'utieram si nos' sa deje automaticky.
V peračníku tri ružové Ibalginy, papám ich pri každej vhodnej príležitosti.
Pretože sú tak krásne ružové.



























Treba mi kapesník, no o poschodie nišie sa mi preň ísť nechce.
Tá spinka sa na mňa tak pekne pozerá, tak ako sa on pozerá, a možno sa nepozerá len tak, no najpravdepodobnejšie si namýšľam.
Existujú aj krásny chlapci, ktorí nie sú a ešte nikdy neboli zadaný. No nie je isté či nie sú teplí, aj keď povedali "Ale ja som nepovedal, že som gay". Tie vlasy a oči, stále viac namotaná a to ma na začiatku vôbec nebral.
Korčule sa sušia pri radiátore, znova raz sa cítim krásne, tak dobre až to nejde popísať, všade boli ľudia a utekali, kĺzali sa po ľade a padali. Znova raz viem mená neznámich, oni to moje a na ulici sa pozdravíme, bez toho aby sme vedeli o sebe niečo viac ako to meno a korčuliarske schopnosti.
Vykúsala som z tmavo fialovej ukazováky, zelená však neskutočne dlho schne.
Budem si fúkať nos do plátenej vreckovky? Tá je predsa len cez chodbu a nie po schodoch. Také vreckovky sa perú v pračke alebo v ruke? Sopel sa môže hádzať k ostatnému oblečeniu?
Och, vo vačku mám záchranu, soplavú vreckovku z klziska.
Zrejme horím, no možno je to len pocit v hlave.
Sporcha by pomohla, teplý čaj s medom a citrónom a posteľ, no kto za mňa pustí vodu, spraví čaj a ustelie?