Raz bude dokonalý deň

19. listopadu 2011 v 16:31 | Dadie |  Myšlienky
Raz to víde, jednoducho bude krásny deň bez toho aby sa v taký deň verilo, bez toho aby sa oň žiadalo alebo sa zaň vyslovene modlilo. Sám, bez všetkých podnetov príde, nevedno prečo, jednoducho si zmyslí a stane sa. Vtedy, keď je potrebný, aj keď sa o tom nevie. Možno zdokonalý už aj tak prekrásnu náladu, možno zaženie hnev a smútok. Príde a presvečí, že existuje, že všetko pekné sa môže stať. Aj keď sa oň tak veľmi žiadalo, keď bol toľko potrebný a nikde sa neukázal, on nakoniec prišiel, možno práve nebol potrebný, no on čakal ako sa problémy usporiadajú a vyriešia, ako sa na ne zvykne a nakoniec sa bude žiť s nimi vyrovnaný život. Príde potom, keď si dokážeme, že sme to zvládli aj bez neho, že je tu len na potešenie, na zlepšenie nálady, veď aj on to vie, že sa nesmie zneužívať a ľuďom zlepšovať život či dodávať šťastie, len niekedy, sem tam spadnúť z jasného neba a hop, šťastný deň je na svete. Len pre mňa.


Samozrejme, že dokonale šťastný nikdy nebude, veď predsa, ráno treba vstávať na zvonenie budíka, možno začne pršať a bude po dokonalom účese, zakopneme, skotúľame sa zo schodov alebo nás nahnevá najlepší kamarát. To pretrpíme, veď predsa, našli sme na zemi päťdesiatku, vysnívaný priateľ sa s nami celí deň smial, spoznali sme nového fajn človeka zo školy, nečakane zdvihli telefonát od dobrého kamaráta, dostali ponuku zadarmo si zahúliť a ešte pri tom byť postrážení, čo viac si môžeme priať? Cítime sa ako v sne, v rozprávke, akoby sme boli zhúlený už teraz.

Na druhý deň sa len smejeme na omámenom vysnívanom priateľovi, plánujeme si poobedie, tešíme sa a zároveň obávame nasledujúceho imatrikulujúceho dňa, kupujeme si kabát po uistení, že päťdesiatka je pravá, s nadšením putujeme von a už sme znova šťastný, alebo ešte stále.

Tretí deň ráno vkráčame do budovy kutúrneho domu v novom kabáte, privítame sa a putujeme ďalej, dostaneme šatňu na vlastnom, neobsadenom poschodí a znova nám všetko pripadá ako sen, tešíme sa, trému nemáme, prezlečieme sa a posledé hodiny nacvičujeme, všetci sme zrazu priatelia, ohromne veľkí. Keď je po všetkom, všetci sa rozpŕchnu na strany, čo nás ohromne mrzí, pretože ostatné triedy išli zimatrikulovanie osláviť so svojimi imatrikulovateľmi, na bowling, na pohárik. Aj mys me mali ísť, no zabudlo sa na nás, zatiaľ čo sme si mysleli, že čakáme, oni už dávno zapíjali slabotu programu, ktorý nám pripravili. A tak sme pristúpili na vopred dohodnutú dohodu, húlenie zadarmo. Z áut sme mali panický strach, pri každej možnej vyslovenej ceste sa nám pred očami objavila mapka, väčšinou červená, výstraha, že cestou tam je veľa hlučných áut. Mali sme strach, že nie sme nenápadný aj keď nás stále uisťovali, že sme úplne normálny. Nakoniec sme skončili doma, nepamätáme si všetky asfaltové cesty, ktorými sme prešli. Po zobudení sme mierili von, boli predstavení ďaľšiemu milému človeku a nakoniec zaspávali s peknými predstavami.

Pretože jeden dokonalý deň spustí kolobeh šťastia.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama