Ľudí nezaujímaš, buď vyhovieš ich požiadavkám alebo si pôjdeš po svojom.

14. září 2011 v 20:32 | Dadie |  Myšlienky
Len priatelia sú výnimkou.
Nepadol na mňa svet len som na chvíľu vykukla z toho klamstva v ktorom je mi lepšie. No sem tam cítiť hnev, smútok či sklamanie je príjemné, aspoň viem, kto skutočne som.

Nikoho nezaujíma, že peniaze na oblečenie míňam za farbu na vlasy alebo svoj mozog rozvíjam v iných oblastiach ako je matematika či geografia, jednoducho pre neho aj tak budem tá čo len málokedy pretriedi skriňu a v škole patrí medzi horších. Tak, ako tetu z knižnice nezaujíma, že čítam beletriu ako každý iný, proste sa nemôžem zapísať a bodka.
Pretože svet je nespravodlivý a zlý, čo mi vyhovuje. Hnev si začínam obľubovať.

Dokola a dokola, bezcieľne hľadanie samej seba. Pomaly sa nachádzam, lenže človek sám seba ani nikoho iného nikdy nespozná úplne a práve preto je to hľadanie bezcieľne. Keď v sebe niečo nájdem, potrebujem ďaľšie podmienky aby som to mohla vytvoriť, nech sa moje nové ja dostane do reality a tá sa o ďaľší kúsok posunie k môjmu osobnému svetu snov. V tejto dobe však podmienky znamenajú väčšinou peniaze, hlavne keď už som sa po duchovnej stránke spoznala a začínam sa zoznamovať aj s hmotnými potrebami môjho ja. Aj keď viem kto som, na to aby som to naplno cítila a aby to ostatný videli musím pár eur vysypať z peňaženky.
Potom si zas trošku prisypem k šťastiu, k tomu skutočnému, ktoré sa tvorí na zemi, no od tej som ja momentálne vzdialená. Lietam si v hmlovitých obláčikoch klamstiev šťastia, vytvorených mnou samotnou. A keď obláčik niekto či niečo rozfúka, uvedomím si tak ako dnes, že je to len obláčik.
 


Komentáře

1 Das Das | Web | 15. září 2011 v 7:09 | Reagovat

bohužel představy jsou mi k hovnu, když mi stejnak z nebe nespadne. :D

pěkně napsané. (:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama