Nebezpečná závyslosť

10. srpna 2011 v 23:05 | Dadie |  Téma týždňa

Stále častejšie snívam. Snívam a sníva sa mi. Oboje sa u mňa prejavuje stále viac a viac, lenže na tom prvom som závislá.
Snívanie ma priam vytŕha z reality, teším sa na chvíle, kedy sa môžem opäť vrátiť späť, do sveta v ktorom práve žijem, do toho ktorý si sama snívam. Pomaly nedokážem rozoznať môj vysnívaný svet od toho skutočného. Lenže ja s tím neprestanem, nechcem, nemôžem. Zabilo by ma to.

Môj vysnívaný svet vzniká vždy rovnako, aj keď sa často mení, ale hlavná myšlienka ostáva, skoro dokonalé šťastie.


Vždy keď dostanem nejaký námet, pocit či zážitok, ktorý nedokážem utlmiť a túžim po ňom stále viac a/alebo intenzívnejšie ako v reály, vytváram si v hlave nový svet, nové postavy, nové dejové línie a všetko začína od začiatku. Ten starý, rozsnívaný sen nechám ležať na poličke všetkých mojich fantázií, kde postupne zapadne prachom a prestane svietiť a lákať ma k sebe späť. No môj nový svet, ktorý sa ešte len rozbieha, žiari a volá ma k sebe stále častejšie a intenzívnejšie, až kým znova nepríde nejaký iný námet, pocit alebo zážitok.
Stará zaprášená polička je už plná rôzdnych svetov od čias vymyslených princov dokonalého výzoru, výletov na Mesiac, cez Edwarda Cullena a nesmrteľný život až po skutočné osoby so skutočnými pocitmi, ktoré však nie sú také, ako by som chcela.
A preto im dávam také pocity, aké si želám a predstavujem si zážitky, ktoré by som tak strašne túžila zažiť.
Upevňujem si vzťahy, vytváram nové, obnovujem staré, prerábam tie čo pretrvávajú, staviam doteraz nepostavané, prechádzam stenami, ničím pravidlá.
Môj svet však nie je bezproblémový. Nič nemôže byť bezproblémové, chcem predsa, aby to vyzeralo reálne, teda, aspoň trošku. No problémy, ktoré si sama vytvorím vždy vyriešim a moje riešenia vytvárajú ešte krajšie situácie, vzťahy, postavy.
Je to ako môj vlastný život, bez problémov by bol jednoliaty, nudný a šťastie by vyprchalo.

Teraz však snívam svet veľmi vzrušujúci a nedokážem naň nemyslieť. Neviem ako ho obmedziť, ťahá ma k sebe nebezpečne silno a ja nedokážem odolať. Viem, že keby som chvíľu nesnívala a potom to brala po malých dávkach, všetko by sa upokojilo a ja by som znova vedela, čo je skutočnosť a čo si len prajem aby bola. Lenže ja nemôžem prestať, ani na chvíľu.
Prajem si nájsť hranicu, znova sa vrátiť na môj prah otvorených dverí medzi dvoma svetmi, výjsť z ríše snov a spamätať sa.
 


Komentáře

1 *Nessa *Nessa | Web | 10. srpna 2011 v 23:09 | Reagovat

krásný blog,navštiv též můj,dík

2 TYUMA TYUMA | Web | 10. srpna 2011 v 23:59 | Reagovat

Pěkně napsaný. Mám to taky tak, ach to snění :)

3 Das Das | Web | 11. srpna 2011 v 12:58 | Reagovat

na sění není nic špatného. :)

4 Kecka Kecka | Web | 11. srpna 2011 v 13:36 | Reagovat

Snění.. Každý večer před spaním :D :D :)

5 L. L. | Web | 13. srpna 2011 v 14:07 | Reagovat

Zlatinko :) ..jak já bych chtěla mít svůj vysněný život, a žít svůj sen.. jak bych to chtěla! ..ale ta realita mě nějak drží u země..:// ...když vím jaké blbé to mám, tak mně snít nejde..:/ ..ale před spaním, to jde :D představuju si u sebe Peťulu..:) ..a už je klid :) ...á.. zlatinko :) ...já tě chci někdy poznat osobněě...' ....neřekla bych že možu mět tak ráda někoho, koho sem v životě neviděla :) ...už mně chybíš..:/ ....taků dobu co sme si nepsaly, to néni možné..:/

6 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 2:22 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.