Keď ste príliš šťastný, niečo vás zdrapí za nohu a bolestivo stiahne na zem.

24. srpna 2011 v 21:24 | Dadie |  Myšlienky
Jednoducho som bola nevysvetliteľne šťastná, len to tak vo mne vrelo, aj keď nespomínam na žiaden dôvod prečo by som tento pocit mala mať. Nahovorila som si ho a tak som sa stala šťastnou, žijúcou vo vlastných snoch a byť za tou mojou myslenou bránou, krok od prahu medzi snami a realitou. Aj keď, už som sa pomaly dostávala na ten prah.
No keď ma to dospelé šteňa zvalilo na kachličky, vrčalo, škriabalo a hrýzlo spadla som na zem a rovnako ako som potom utekala do kúpeľne k zrkadlu som utekala k dverám reality. Myslela som si, že nemám kus ucha, veľký kus. Bola som v šoku ale v hlave mi vírili myšlienky o všetkom, dokonca mi napadlo, "no čo, tak nebudeš mať celé ucho, budeš zaujímavá." tuším sa mi to na krátku sekundu zapáčilo. Ale nestihla som o tom viac premýšľať keď matka ziapala aby som vybehla na horné poschodie.

Ako som zabuchla dvere do chodby, zabuchla som dvere snov. A v tom šoku, šoku, že sa môže stať hocičo, že pozitívne naladenie a neskutočné šťastie vám na krásny život nestačí som trepala všetko možné a vyzliekala si zničené tričko z tábora zašpinené od trávy a krvy. Keď som sa dostala do izby, sedela na posteli, vypila neskutočné množstvo vody a opierala sa o fľašu premlelo sa mi v hlave toho veľa. Triasla som sa, bola som celá mokrá od potu a stíchla som. Šok pretrvával a stupňoval sa, šok s toho, že ani svet snov vás nedokáže ochrániť. Hocikedy vás hocičo nemilosrdne a zákerne dostane do reality a verte, že to bude vtedy, keď to budete najmenej čakať a bude to bolestivé.


V tej chvíli mi hlavou lietali všetky hodiny účelových cvičení, napadlo mi päť T, protišoková poloha.. úplne jasne som videla profesora ako nám vykladá to všetko, o čom som si myslela, že nikdy nebudem potrebovať. Bola som nahnevaná na toho, kto povedal, že viac vecí vás naraz bolieť nemôže. Bolelo ma ucho, teraz už modrá ruka so stopami po zuboch alebo pazúroch a koleno. Akokoľvek som sa snažila, teóriu toho blbca som nepotvrdila.

Keď sa môj šok ustálil, prišiel plač. Tak, ako som na seba bola hrdá, keď som zdolávala schody do hornej kúpeľne, tak som to neudržala. Nevedela som prečo plačem, len som plakala. Slzy stekaly a riasenka sa rozmazávala. Potom mi cez hlavu navliekli tričko, ktoré som si rokázala a oznámili, že za chvíľu príde taxík. Spravila som si niečo s vlasmi, utrela slzy a čierne šmuhy, zobrala mobil, žuvačky a slúchadlá, tie som však potom nechala v garáži.
Myslela som si, to sa môže stať len mne. S mierne mastnými vlasmi, pokožkou hlavy ešte sfarbenou do červena od nedávneho farbenia sa rozmazaná a neprepudrovaná s dvoma ranami nad hubou trepem na pohotovosť. A mama len vravela "Si ty normálna? Strepeš sa zo stromu, rozbiješ si hlavu v tábore a teraz ti pes roztrhne ucho. Ty kým úplne dospeješ nechcem vedieť čo si ešte urobíš." Hej, zabudla, že keď som mala štyri, privrela mi do práčky palec, donedávna mi ešte robil neplechu.

Neznelo to príliš pekne, keď sa sestrička pýtala toho sexi doktora: "Toto je čo, to biele, chrupavka?" Ale inak bola milá, dozvedela som sa, že minule si niekto priniesol ucho v sáčiku, deň pred tým mužovy prišívali odhryznuté kusy mäsa na stehno a niekto si strelil do nohy a pri nejakom vyšetrení utiekol. Kým ma šili, stihla umrieť nejaká žena a nožničky boli horúce, takže mi nevedeli odstrihnúť niť. Ale dierku na uchu mám zrejme celú. Na to som prišla včera a dnes sa našla pokrivená druhá časť náušnice.

Sklamaná, prekvapená, nahnevaná a urazená. On ma uhryzol do ucha. Rozhrýzol mi celé ucho. Mám ho na framforce, poprešívané z oboch strán škaredou čiernou, silonovou niťou.
Len som ho venčila, miláčika môjho, po poli. Trošku som to asi prehnala, ale aspoň sa vyvetral. A on ma zvalí na zem a roztrhne mi ucho. Možno som nemala čupieť, každopádne, teraz sa s ním nerozprávam. Ale začnem, pretože sa s ním chcem znova "spriateliť" a nechem ho dať utratiť. Vraj by sme si kúpili nejakého dalmatínca, alebo retrívera. Sú to zlaté rasy, dalmatínci sú nádherný psy, ale podľa mňa príliš malí, myslím chudí, majú krátku srsť. Ale vždy lepšie ako retríver, kludný pes, ktorý nešteká a nerobí vám zle. Nie, ja ho za nič nedám, aj keď mi skoro odkusol ucho.

Svet reality ma však prešiel. Tam nezostanem nikdy dlhšie ako pár hodín. Už v čakárni na pohotovosti ma sny pokúšali a dvere sa poodchýlili. Zamietala som však, nebudem snívať tam, v miestnosti plnej chorích ľudí s plním močovím mechúrom. Aj tak som sa všade videla s krvavím uchom. To nezasnívate, keď cítite tú bolesť. Ale začala som znova snívať. Deň po tom ma to dostihlo bez strašných krvavých uší. Nebránila som sa.

Snívam s rozumom, vlastne som sa dostala tam kam som chcela, na prah reality a snov. Len trošku prirýchlo a prehnane drasticky. Som teraz primerane šťastná a nič vo mne nebuble, ten pocit bublajúceho šťastia mi nepríde príjemný.

 


Komentáře

1 Das Das | Web | 25. srpna 2011 v 11:55 | Reagovat

doufám, ež ho neutratíte....... :'(
neexistuje špatný pes, jen špatný přístup člověka k němu.
Doufám, že s ním začneš od znovu, chce to zapomenou na minulost, žít přítomností a dát mu ještě šanci. :)
Dalmatíni jsou nádherní, ale mají sklon ke slepotě a přežírání. to byhc možná zvolila toho retvívra.
Sakra zrušila jsem affs a tebe jsme si do oblíbených stránnek nedala. asi budu muset. jsme zvědavá jak to s vašim (?) psem dopadne. :) držím palečky! :))

rekonstrulvala jsem blog.. a zrušila affs. :) http://dahyla-alias-das.blog.cz/1108/rekonstrukce-blogu-zruseni-affs

2 Das Das | Web | 25. srpna 2011 v 20:59 | Reagovat

aha. :) já si dycky přála německého vlčáka. :) Jsou úžasný, cvičitelní.. sice poslouchajk trochu strojově, ale.. :D
no, já taky neviděla tlustýho dalmatýna, ale opravdu maj sklony sežrat úplně všechno na co přijdou. ;D (zdroj; odbornej časák, internet, pořad v tv) :)

3 Das Das | Web | 25. srpna 2011 v 21:00 | Reagovat

jinak affs.. no, stíhala jsem i s tou tunou, páč jsem si i tak obíhala kdy jsem chtěla, a ráda... ale prostě poslední dobou na to nemám tolik chuť.. a přejít na oblíbené stránky je podle mě dobrá věc. :)))

4 Das Das | Web | 25. srpna 2011 v 21:28 | Reagovat

taky si myslím, že potom všichni budou mít jenom 'favorite pages' a podobné. :D ale pořád se najde mladší generace, která bude radostně obíhat a psát 'aHoJkY obiham, tak se mej.' :D

NO jsou úžasní v tom, že se právě snadno cvičí. :) ale každý pes je originální a rozhodně se s každým musí pracovat, aby byl tam, kde ho chceme mít. :)

5 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 2:21 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.