Srpen 2011

Príbeh myslenia

29. srpna 2011 v 19:22 | Dadie |  Písomné diela
Bábätká vraj vedia myslieť,
no pamäť mi tam nesiaha.
v akom jazyku bábätko rozpráva?
možno v obrázkoch musí myslieť.

Dieťa som bola veľmi náladové,
len pochmúrne myšlienky sú tie pravé.
len jedna mi spomienka sa zachovala,
kde myslím negatívne už ako malá.

Prečo pozitívne myslenie si nepamätám?
Vraj som bola usmievavé dieťa.
No spôsob myslenia je záhadou,
a spomienky možno len náhodou.

Som stále to usmiate dieťa,
aspoň ja to o sebe viem.
Môj príbeh je zamotaný,
pri prázdnych miestach ma chytá hnev.

Viem ako myslím teraz
a viem že som šťastná.
Náladovosť ma prešla,
zloba je však stále možná.

Keď ste príliš šťastný, niečo vás zdrapí za nohu a bolestivo stiahne na zem.

24. srpna 2011 v 21:24 | Dadie |  Myšlienky
Jednoducho som bola nevysvetliteľne šťastná, len to tak vo mne vrelo, aj keď nespomínam na žiaden dôvod prečo by som tento pocit mala mať. Nahovorila som si ho a tak som sa stala šťastnou, žijúcou vo vlastných snoch a byť za tou mojou myslenou bránou, krok od prahu medzi snami a realitou. Aj keď, už som sa pomaly dostávala na ten prah.
No keď ma to dospelé šteňa zvalilo na kachličky, vrčalo, škriabalo a hrýzlo spadla som na zem a rovnako ako som potom utekala do kúpeľne k zrkadlu som utekala k dverám reality. Myslela som si, že nemám kus ucha, veľký kus. Bola som v šoku ale v hlave mi vírili myšlienky o všetkom, dokonca mi napadlo, "no čo, tak nebudeš mať celé ucho, budeš zaujímavá." tuším sa mi to na krátku sekundu zapáčilo. Ale nestihla som o tom viac premýšľať keď matka ziapala aby som vybehla na horné poschodie.

Ako som zabuchla dvere do chodby, zabuchla som dvere snov. A v tom šoku, šoku, že sa môže stať hocičo, že pozitívne naladenie a neskutočné šťastie vám na krásny život nestačí som trepala všetko možné a vyzliekala si zničené tričko z tábora zašpinené od trávy a krvy. Keď som sa dostala do izby, sedela na posteli, vypila neskutočné množstvo vody a opierala sa o fľašu premlelo sa mi v hlave toho veľa. Triasla som sa, bola som celá mokrá od potu a stíchla som. Šok pretrvával a stupňoval sa, šok s toho, že ani svet snov vás nedokáže ochrániť. Hocikedy vás hocičo nemilosrdne a zákerne dostane do reality a verte, že to bude vtedy, keď to budete najmenej čakať a bude to bolestivé.

Deň meškaní

15. srpna 2011 v 16:06 | Dadie |  Myšlienky
Nestíham. Nie, že by som sa niekam ponáhľala, ja proste dnes nestíham samu seba. A všetko vďaka počítaču.

Mala som budíky na deviatu, jasné, že som ich hneď vypla ako vždy. Ale aj tak som sa zobudila skoro. Ak by som nezapla tento hnusný a zákerný stroj, možno by sa mi chcelo ísť za kamarátkov do dediny, alebo k babke na druhý koniec ulice či niekoho proste zavolať von. No hlavne by som už teraz bola dávno oblečená a sčlovečená.

Ležím tu na posteli, notebook položený na bruchu a píšem. Divím sa, že som sa vôbec k tomu dostala, od rána hrám hru a nedokážem sa odtrhnúť. A tak sa to vlečie, obed o 14:45, ranná sprcha 15:15 a už sa len dokopať k tomu aby som sa dala do poriadku a môžem vypadnúť von.
Na hlave mám uterák a aj keď viem, že ak si vlasy čo najskôr nevyfúkam usušia sa a zostanú v skrútenom uterákovom tvare a keď si ich potom vyžehlím budú splasnuté, ale ja sa ani tak nepostavím.

Mama prišla domov, za to jej fakt ďakujem, pretože práve ona ma donútila odtrhnúť sa od notebooku a obedovať. Keby totiž prišla a môj obed by bol stále na stole, dočkala by som sa obrovského kryku a to ja nechem. A tak som sa pomaly začala dávať doporiadku, ale zuby ešte stále nemám umyté..

Nebezpečná závyslosť

10. srpna 2011 v 23:05 | Dadie |  Téma týždňa

Stále častejšie snívam. Snívam a sníva sa mi. Oboje sa u mňa prejavuje stále viac a viac, lenže na tom prvom som závislá.
Snívanie ma priam vytŕha z reality, teším sa na chvíle, kedy sa môžem opäť vrátiť späť, do sveta v ktorom práve žijem, do toho ktorý si sama snívam. Pomaly nedokážem rozoznať môj vysnívaný svet od toho skutočného. Lenže ja s tím neprestanem, nechcem, nemôžem. Zabilo by ma to.

Môj vysnívaný svet vzniká vždy rovnako, aj keď sa často mení, ale hlavná myšlienka ostáva, skoro dokonalé šťastie.


Vždy keď dostanem nejaký námet, pocit či zážitok, ktorý nedokážem utlmiť a túžim po ňom stále viac a/alebo intenzívnejšie ako v reály, vytváram si v hlave nový svet, nové postavy, nové dejové línie a všetko začína od začiatku. Ten starý, rozsnívaný sen nechám ležať na poličke všetkých mojich fantázií, kde postupne zapadne prachom a prestane svietiť a lákať ma k sebe späť. No môj nový svet, ktorý sa ešte len rozbieha, žiari a volá ma k sebe stále častejšie a intenzívnejšie, až kým znova nepríde nejaký iný námet, pocit alebo zážitok.
Stará zaprášená polička je už plná rôzdnych svetov od čias vymyslených princov dokonalého výzoru, výletov na Mesiac, cez Edwarda Cullena a nesmrteľný život až po skutočné osoby so skutočnými pocitmi, ktoré však nie sú také, ako by som chcela.
A preto im dávam také pocity, aké si želám a predstavujem si zážitky, ktoré by som tak strašne túžila zažiť.
Upevňujem si vzťahy, vytváram nové, obnovujem staré, prerábam tie čo pretrvávajú, staviam doteraz nepostavané, prechádzam stenami, ničím pravidlá.
Môj svet však nie je bezproblémový. Nič nemôže byť bezproblémové, chcem predsa, aby to vyzeralo reálne, teda, aspoň trošku. No problémy, ktoré si sama vytvorím vždy vyriešim a moje riešenia vytvárajú ešte krajšie situácie, vzťahy, postavy.
Je to ako môj vlastný život, bez problémov by bol jednoliaty, nudný a šťastie by vyprchalo.

Teraz však snívam svet veľmi vzrušujúci a nedokážem naň nemyslieť. Neviem ako ho obmedziť, ťahá ma k sebe nebezpečne silno a ja nedokážem odolať. Viem, že keby som chvíľu nesnívala a potom to brala po malých dávkach, všetko by sa upokojilo a ja by som znova vedela, čo je skutočnosť a čo si len prajem aby bola. Lenže ja nemôžem prestať, ani na chvíľu.
Prajem si nájsť hranicu, znova sa vrátiť na môj prah otvorených dverí medzi dvoma svetmi, výjsť z ríše snov a spamätať sa.

Chrbtom k realite

8. srpna 2011 v 18:29 | Dadie |  Téma týždňa
Vraj návrat do reality. Kto by sa chcel vracať do reality? Možno sa pár takých nájde, ale ja medzi nich nepatrím. Žijem v snoch a snažím sa ich do reality prenášať, bránu medzi snami a realitou mám vždy otvorenú a nikdy ju nezabuchcem, nikdy.

Poviem to úprimne, nedokážem sa pozerať na realitu s čistou hlavou neovplivnenou snami. Realita nie je pekná a jediný priamy pohľad na ňu by mi ublížil.

Nikto to nedokáže, vrátiť sa celkom do reality, možno dokáže, ale to by musel byť úplne zničený a jeho sny by boli na veky stratené.
Vždy keď dúfate, vždy keď snívate, keď premýšľate, kreslíte, vytvárate niečo vlastné a neskutočné, vtedy keď sa nestaráte o nemožné a ešte nemožnejšie, nepripúšťate si realitu. Kto by predsa stále hľadal logické riešenia a vzdal sa snov? Nie som predsa JJ z Rodinky úžasných aby som na všetko mala logické riešenie a preto hľadám vlastné, niekedy úplne nemožné cestičky. A to je práve odchýľka z reality.

Nechcem žiť v realite, realita je krutá, nemilosrdná a bez snov.
Žijem s predstavami, nemožnými nádejami, neskutočnými snami a fantastickými možnosťami.

Stojím na prahu tých deliacich dverí, medzi ríšou snov a realitou. Keď ma realita prevalcuje, spravím krok do zadu a ukryjem sa za sny, no keď už neodlíšim sny od reality, vychádzam z ríše snov a prekračujem prah dverí, aby som si zase v hlave všetko uložila a pomotané rozmotala. Potom sa znova vraciam do medzi priestoru a žijem snami v realite.

Matka doma

7. srpna 2011 v 21:10 | Dadie |  Myšlienky
Moja matka sa vrátila. Bola na dovolenke s kamarátkou. Oh bože to bol veget. Žiadne rozkrykovanie sa, ticho. Mali sme klud a fungovali sme, dovolím si povedať, možno aj lepšie ako s ňou. A teraz prišla a už na mňa stihla poriadne zaziapať.

Zatrhli mi Chorvátsko. Mohla som tam ísť, s kamarátkou na dovolenku. Nie, ja nemôžem.

Keď si predstavím ten mesiac predo mnou, viem, že doma sa budem snažiť zdržiavať čo najmenej. Musím si vymyslieť nejaké plány, toto ma prestáva baviť, chodiť von keď niekto zavolá, alebo keď ja zavolám a sem tam niečo zaujímavé.
Posledné dva dni boli krásne. Bola som vonku so spolužiačkou, v piatok sme pochodili celé mesto a obvolali hádam všetkých spoločných známich ale nikto nešiel von. To bolo na zabitie. No aj tak, prežili sme. Včera mi volala, či by nemohla večer k nám prísť a ja by som jej nafarbila vlasy farbou čo sme deň predtým vybrali. Prišla, nafarbila som. A potom sme drtili Sims :D


Bolo pekné zažiť nejaké zmenu, lenže teraz je všetko späť, úplne všetko. Pohodový týždeň sa skončil.

Asi pôjdem kresliť, dlho som nekreslila a zmena by sa hodila. Alebo čítať, dlho som nečítala. Hlavne musím zničiť tento stereotyp, stačí začať pri večeroch trávených pri notebooku.

Potrebujem nejaký systém, nejaké plány, niečo zaujímavé. Zajtra by som sa chcela ísť korčulovať s mojou obvyklou skupinkou na korčulovanie, hádam to víjde. A potom musím niekedy vypadnúť nakupovať. Chcem košelu a potrebujem nejaké tričká, okrem supermanovho samozrejme, to tiež musím mať. A zišlo by sa znova navštíviť drogériu..

A teraz oznámiť mojej zlatej kamarátke, že na Chorvátsko si môže hladať niekoho nového. :/

Vyber si

6. srpna 2011 v 16:03 | Dadie |  Myšlienky
Poslednú dobu sa všetko točí okolo chlastu. A keď si poviem, že chcem pauzu pretože minule som to prehnala zas niekto príde s lákavou ponukou, veľmi lákavou. Mohla by som znova stráviť čas so svojou najlepšou priateľkou z detstva. Stojí mi to za to? Neviem,..
Najhoršie je, že všetci chcú piť práve vtedy keď ja chcem húliť. Lenže toto mesto v tomto smere upadá, odkedy dostal najaktívnejší díler podmienku a stiahol sa. Ak niekoho osobne nepoznáte, k niečomu sa tak ľahko nedostanete.
Ako vždy, to je to moje správne načasovanie. Keď chcem, nie je, keď všetci núkajú, nechcem. Nenávidám sa.

Takže si musím vystačiť s chlastom. Lenže chlast nie je taký dobrý. Po tretine flaše vodky ma napína, nechutí mi to. Všetok biely alkohol je odporný. Fernet, to sa dá piť. Lenže piť budem hocičo, hlavne, že budem ožratá.

Aké zdraviu škodlivé látky ešte sú, Tabak? To mi neprináša nič.. Šlukovať cigarety neviem, dusí ma to a tak len ťahám a vyfukujem. Nemám potrebu kúpiť si vlastný balíček, stačí mi pár ťahov z niekoho rozfajčenej cigi. Aj tak z toho niesú žiadne stavy..

Tvrdé drogy? Nie ďakujem, šňupať nehodlám, ani si niečo pichať do žíl.
Tuším sa treba uspokojiť s alkoholom. Lenže moja pauza sa neskončila, zrejme by ma naplo pri jedinom glgu vodky, no, možno by som ich potrebovala zo päť, ale naplo by ma. Naše posledné stretnutie nedopadlo v mojom žalúdku dobre..

Okey, zrejme budem nejakú dobu čistá. Aj keď som chcela celé leto prepiť a prekúriť, asi to nepôjde.
Ale ja si niečo zoženiem, musí sa niečo zohnať, aspoň pól gramu..


Do pekla pôjdeš!

3. srpna 2011 v 16:59 | Dadie |  Písomné diela
Netuším ako ani prečo tak pochmúrne,
proste to zo mňa len tak vyšlo.
Už dlho som verše nepísala, peklo je zaujímavá téma...


Modrá obloha bola,
pohľad upieral do hora.

Oblaky po nebi leteli,
kam ani prečo nevedeli.

Pomaly červeň nastúpila,
mokrú tvár viac rozhorúčila.

Myš maš

2. srpna 2011 v 3:36 | Dadie |  Myšlienky
Stojím pri priečinku Rubrika a pozerám na všetky tie rubriky v ňom. Bože za ten mesiac prázdnin som napísala až štyri články, strašne upadám. Už dlho som nespravila nič tvorivé, žiadna básnička, poviedka, fotka, kresba, grafika proste nič. Je to strašné keď si uvedomíte, že nerozvíjate žiadny talent a nič ste nevytvorili. Tuším rozvíjam dosť iných vecí, aj keď mi teraz nič konkrétne nenapadá, ale mám za sebou krásne dni plné smiechu a radosti. Zvláštne je, že si teraz neviem spomenúť na nič šťastné čo som robila, len viem, že som stále bola vonku a že som bola šťastná.


A takto chcem pokračovať. Mám ešte toľko vecí na mojom "krátkom zozname", ktorý som si napísala aby som sa donútila tešíť na leto (ono to naozaj zabralo), sedem malých strán, v každom riadku jeden nápad/sen, väčšinou typu "pozorovať hviezdy, každí deň čítať horoskop, chodiť na strechu, stále sa smiať, jesť cukrovú vatu, upratať si izbu.." jednoduché maličkosti na ktoré mám cez leto veľa času.