Prekrývanie

15. června 2011 v 0:07 | Dadie |  Písomné diela
Prišla som domov. S negatívnym pocitom. Nechcem ho... A tak ho musím niečím prekryť, niečím silnejším a šťastnejším. Lenže čím?


Pustiť si hudbu na plné pecky, spievať si obľúbenú pesničku, kresliť, písať básne, fotiť, snívať.. áno snívať.


Zatvorím oči a vidím, vidím ako vychádzam zo školy, na tvári veľký úsmev od ucha k uchu a pomaly kráčam po schodoch obklopená priateľmi. Som šťastná, že konečne vychádzam z tej budovy, aj keď sa do nej zajtra budem musieť vrátiť. Teším sa domov, na studenú sprchu, ktorá zo mňa zmyje kvapky potu a osvieži ma. Kráčam ďalej, smerom von. Zrazu sa letmo pozriem za školskú bránu a vidím ho, stojí tam v tom krásnom fialovom tričku, na hlave Monster šiltovka a modré okuliare. Usmieva sa na mňa a kýva mi, dohneda opálená pokožka mu žiari. Vlasy mu za ten krátky čas narástli a vybledli, za tie krátke dva týždne, ktoré sa zdali ako večnosť. Môj úsmev sa stále rozširuje, neverím vlastným očiam. Prišiel sem za mnou, pred moju školu len tak, aby sme sa zvítali. Zrýchľujem krok a cítim to šťastie ktoré mi postupuje z hrudníka do celého tela. Tak veľmi som sa na toto tešila! No teraz sa teším ešte viac, veď on prišieľ za mnou. Zoskočím z posledných dvoch schodov a prechádzam cez zelenú bránu za ktorou stojí. Na tvári má stále ten krásny úsmev, náruč otvorenú. Vrhnem sa k nemu a stískam ho čo najsilnejšie, ten pocit je neskutočný. Dva týždne sme sa nevideli, dva týdne bez tohto krásneho objatia. Stíska ma silnejšie a cítim, že sa stále usmieva, rovnako ako ja. Stále sme v objatí, stále nemôžem uveriť, že vyliezol z postele len aby sa so mnou zvítal. Zatváram oči, vychutnávam si túto chvíľu. Uvedomujem si, aký je pre mňa dôležitý, aká dôležitá je táto osoba v mojom živote. Dva týždne bez tohto priateľa, dva týždne bez tohto objatia. Celú tú dobu bez toho hlasu, bez zábavných hlášok a úchylných narážok. Žiaden vážny rozhovor s ním, nijaké nemožné kecy a zaujímavé témy. Nebolo s kým piť, nebolo s kým húliť, nebolo si od koho potiahnuť. Nebol tu Happy so svojím optimizmom, nikto netancoval Bl3nda, nepýtal žuvačky, nejedol čerešne, neťahal ma na pole... nebolo sa na kom smiať, pretože tu chýbal môj verný kamarát. Kamarát, ktorý ma drží v objatí a vyzerá rovnako nadšene ako ja. Prišiel sem za mnou, pred moju školu, vyliezol z postele deň po namáhavom lete aby ma objal a odprevadil domov. Uvoľnil objatie a videla som jeho široký úsmev a biele zuby. "Toto mi chýbalo." povedal by mi.

..sny nás držia pri živote, len škoda, že sa vždy nesplnia.
Ale prečo si nepredstaviť náhradu za tie nevydarené chvíle,
prečo nesnívať o krásnom privítaní keď lúčenie nebolo pekné?
Nič sa aj tak nesplní, sny ostanú navždy len snami...
 


Komentáře

1 Das Das | Web | 15. června 2011 v 14:26 | Reagovat

promiň, že nečtu, ale jdu si koupit žehlů na vlasy, pak na bíč a pak na pouť. :D
.. ty klece.. to tě zavřou do takový klece a ty to rozhoupáváš jako houpačku.. můžeš to otočit i kolem dokola... a proč tomu říkaj výbušný, to fakt nwm. :D
extreme je úžasnej,a le ještě jsme an něm nebyla. :D .. pudu v neděli! :D

2 Das Das | Web | 15. června 2011 v 21:23 | Reagovat

na extreme se těším! :D
... jako.. dneska jsme byla na pouti, ale na atrakce dju až v neděli. :D
a dneska přijela new atrakce.. .. FAktor X - kotrmelce.. no, měga hustý! točí se to dokola a potom ještě dokola řada sedadel.. no, mazec! :D
klece i toto, i velkej kolotoč jsou u nás poprvé. :D

3 Das Das | Web | 16. června 2011 v 20:30 | Reagovat

k článku.. :))
nádhenré snění, máš dobrou fantasii.. jako dost dobrou. :D

4 Das Das | Web | 16. června 2011 v 21:40 | Reagovat

jasně, jasně.. napíšu si článek o knize.. a všichni komentujou film! :(( :D
já film ještě neviděla, budu stahovat, když bdue čas..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.