Březen 2011

Sunset

28. března 2011 v 20:13 | Dadie |  Grafické diela


Znova som sa pustila do fotenia. Len jednu fotku, ale aspoň niečo :) Fotila som to pred chviľou, možno hodinka, dve. Mal by to byť západ slnka, lenže vtedy ešte tak veľmi nezapadalo, takže to je upravená, nepomýľte sa :D
Chcem odfotiť v najbližšej dobe aj pole, akože zblízka, nie len z okna, to by nevyzeralo pekne. Aj keď neviem, či bude vyzerať pekne keď ho odfotím normálne :D Ale tak, aspoň môjho psíka na ňom, ako si bezstarostne beží po tej rozsiahlej plošine a sem tam sa obzrie či už nezašieľ priďaleko. Veď uvidím :)

↓ negatív v celom článku ↓

To už je toľko?

27. března 2011 v 21:10 | Dadie |  Myšlienky

Deviantart:DROP-DEAD-tobeh

Zrazu je veľa hodín.. musím sa učiť :/ Zase sa sťažujem na školu, veď predsa zajtra do nej budem musieť znova po víkende vstúpiť. A menil sa čas. Ráno som spala a ako vždy som sa v pravideľných intervaloch zobúdzala. Buď som bola pri vedomí menej alebo viac, niekedy som sa pozrela na hodinky na stene oproti a presúvala som si očami čas, lenže opačne :D Až keď som bola dostatočne zobudená som pochopila, že moje hodinky ešte nie sú prestavené, takže čas na nich ide pre mňa správne, aj keď programy v telke sú o hodinu neskôr. Takto som sa namiesto o jedenástej zobudila o dvanástej..
A celý deň som nevystrčila z domu ani pätu. Povedala som si, že budem oddychovať a učiť sa (nesedí to k sebe, ja viem). S učením som ešte nezačala, stále oddychujem :D Celý deň čítam knihy, keď už nemôžem čítať tie svinstvá, ktoré stvára hlavná hrdinka mojej rozčítanej knižky siahnem po Potterovi, mojej bokovke. A potom ma prestalo baviť aj to, tak som si napustila vaňu a čvachtala som sa vo vode, plus som si pozametala izbu, čo je u mňa nezvyčajné, nie som poriadkumilovný človek.
Teraz chcem siahnuť po zošite z biológie a poriadne sa pripraviť na zajtrajší test. Och, bože škola. Nedá sa nič robiť, musím to prežiť...

PS: začala som písať poviedku, včera, ešte kým som bola doma. Len tak z ničoho nič, sama od seba. Ale netuším kedy ju dokončím, ani neviem o čom bude, načrtla som zatiaľ len problém hlavnej postavy.

Užite si pondelok,
Dadie.

Good Charlotte - The World is Black

26. března 2011 v 13:39 | Dadie |  Music
Včera som objavila :D Teda, pustila som si ju po tom čo ju niekto hodil na facebook. Neviem, či by sa mi normálne páčila ale teraz mám divné obdobie čo sa hudby týka. Je to také veselé, aj keď pochybujem, že ten text je veselý keďže to má taký názov aký to má :D
No nič, idem von a budem tam dlho dlho :) Pôjdem s Ramzim na pole, dlho som s ním už nebola vonku, aj s Kikou (to bol vlastne jej nápad :D). Rodičia idú o štvrtej preč, niekam na oslavu, takže môžem byť do noci vonku :D ale nie, až tak dlho zase nie, na to by sa prišlo. Ale nikto nebude vedieť kde som a čo robím.

Váž si čo máš

25. března 2011 v 18:00 | Dadie |  Písomné diela
Poviedka, ktorú som poslala do súťaže u Das. Na začiatku som si dala záležať, koniec som urýchlila :D Nemá šťastný koniec, tak ako väčšina mojich príbehov..

Prebudila sa po veľmi zlom sne, bola to nočná mora. Celá upotená a zadychčaná sa pomaly posadila a rozhliadla sa okolo seba. Obklopovala ju len tma a tlmené svetlo lampy z ulice. Pozrela sa na hodinky vedľa seba, čísla na nich blikali a oznamovali jednu hodinu v noci. Vzdychla si, vstala a vyšla z tichej tmavej izby. Potichu zišla po schodoch do kuchyne, vzala si pohár a naliala si doň vodu. Snažila sa rozpamätať na ten strašný sen, no spomienky naň prichádzali len veľmi pomaly a boli nejasné. Žiarivé hviezdy na tmavej oblohe, neznáma cesta, krv, trpiaci výkrik, veľa krvi, ostrá bolesť a znova krv, veľmi veľa krvi. Akoby tú bolesť naozaj cítila. No necítila. Zato hlava ju bolela poriadne. Bolo to neznesiteľné, zrejme to ju prebudilo. Vlastne, bola rada, že sa prebudila, ten sen bol hrozný, nepamätá si ho, ale zlý pocit jej z neho zostal ešte dlho po prebudení.

Rušno

24. března 2011 v 21:38 | Dadie |  Myšlienky

Mala som trochu rušný týždeň, teda nie rušný ale taký neobyčajný alebo odlišný, ale popritom krásny :) Vlastne to trvá od soboty Vtedy som bola na hádzanej, nedeľa sa neisla v odpočinku, ale večer som skákala od šťastia, pretože Kika mi oznámila, že vybavila šále s nápisom nášho mesta. Pondelok sme boli vonku aj so Sárou a jej obrovským psom, ktorý vraj Kikušku kusol do prsta :D Normálne sa nebojím psov, ale tento bol naozaj divný, obrovský a stále sa niekom ťahal, divne po nás pozeral a keď sme sa trošičku vzdialili začal strašne vyvádzať a skoro sa utrhol. Bláznivý pes.

V utorok sme boli len s Kikou, tá sa stratila v tom bludisku v ktorom bývam. Keď je niekto netrpezlivý, tak to aj dopadne. Ale bolo dobre :) Ale od včera sa vraciam do normálu. Žiadna Kika, žiadna hádzaná, žiadne velké psy. Síce sme mali dnes ísť von, lenže bolo veľa domácich. A tak sa dostávam k tomu, že aj v škole je tento týždeň dobre. Nie, že by sme nepísali písomky, ale páči sa mi tam.
No dobre, môj krásny týždeň rozpísaný a ja sa idem osprchovať. Zajtra sa ozvem a obehnem.
Dobrú noc :*)

Fajčenie, bože a čo?!

20. března 2011 v 23:16 | Dadie |  Téma týždňa
Približne o hodinu sa začne nová téma týždňa a ja tu teraz začínam rozoberať tú starú respektíve ešte terajšiu :D Celý týždeň som premýšľala či napísať alebo nenapísať, teraz som sa rozhodla.

Fajčenie - väčšine nefajčiarov sa hnusí - smrdí to, ničí to zdravie.. lenže aj fajčiari boli dakedy nefajčiari, ľudia čo fajčia, nefajčia od narodenia.


Začali s tým kôli niečomu. Či už to bolo preto, že je to cool, že si len raz potiahli a potom znova a znova, že mali obrovský stres a hľadali riešenie, že ich to lákalo pretože to bolo niečo nové alebo proste chceli začať a tak začali. Je to každého vec, ja sa vám do toho starať nebudem, keď vám chudí tak vám chutí, veď každému chutí niečo iné.
Moji rodičia fajčia, moji priatelia fajčia, môj mladší brat fajčí, všetci fajčia. S tým nič nenarobíme, keď som bola malé dieťa, brala som to ako niečo zlé ale to hádam každý. Myslela som si, že ľudia čo fajčia musia zomrieť, že zomrú oveľa skôr a to práve kvôli fajčeniu. Nevravím, že to tak nie je ale zase také strašné to fakt nie je. Rodičia svojim deťom vštepujú do hlavičiek, že fajčenie je zdraviu škodlivé a detičky to väčšinou berú vážne, iný prípad už je, keď popri rozprávaní o škodlivosti cigariet jednu držia v ruke.
Neodcudzujem tých, ktorý fajčia, sem tam sa nad tým pozastavím, sem tam zostávam šokovaná zo zistenia, že dotyčná osoba fajčí, pretože by som to práve od nej/neho nečakala ale neriešim to ďalej, je to ako keď sa dozviete, že niekto s niekým chodí, je to novinka, ktorá pretrváva, ale nič viac.
Sama som si chcela potiahnuť už veľa krát, proste to vyskúšať alebo od niečoho pomocou cigariet utiecť. Nepotiahla som si. Chcela som vyskúšať ako to chutí, aké to je, nevyskúšala som. Pretože keby som to raz vyskúšala, viem, že ja by som pri tom raz neostala. Nikdy neostanem, ani keď si to neviem ako veľmi sľúbim. Nemôžete naisto vedieť, či dodržíte niečo, čo ste si sľúbili pred tím ako ste sa s danou vecou prvý krát osobne zoznámili. Keď som sa mala prvý krát zhúliť, kamoš mi musel slúbiť, že ak si od neho vypýtam ešte niekedy trávu prefacká ma. Dnes cez víkendy húlime spolu. Veľa krát mi ponúkal cigaretu, niekedy na neho len tak pozerám, keď fajčí a sem tam utrúsim nejakú poznámku, ktorá svečí o tom, že by som si rada potiahla. Vtedy ku mne vystrie ruku so zapálenou cigou a ja pokrútim hlavou, lebo viem, že by som neprestala.
Neverím si natoľko, že by som tu teraz mohla vyhlásiť, že nikdy nebudem fajčiť. To určite nie. To môže povedať s istotou len človek, ktorý fajčiarov z duše nenávidí. Moja pevná vôľa nie je príliš pevná a každým dňom mäkne, možno už o pár mesiacov budem medzi fajčiarmi.
Poznám nefajčiarov, poznám nefajčiarov, ktorý fajčili, nefajčiarov, ktorý niekdy fajčia, fajčiarov, ktorý s prestávkami nefajčia, fajčiarov, ktorý chcú úprimne prestať, fajčiarov, ktorý menia svoj názor na fajčenie, fajčiarov, ktorý chcú fajčiť ďalej. Všetci sú pre mňa rovnaký, je jedno či pri chodení po vonku s nimi cítim ten dym alebo nie.

Nevysvetliteľné šťastie

19. března 2011 v 14:03 | Dadie |  Myšlienky
Tak najskôr veľké prepáč všetkým affs, ktoré som neobiehala a ostatným návštevníkom blogu, že som nič nepridávala. Ale tak štyri dni nie sú tak veľa.. okey, koniec ospravedlnení.

Táto pieseň je náplasť na pocit samoty..♥

15. března 2011 v 14:33 | Dadie |  Music
Milujem ho, krásne spieva. Je v tom všetko, je to pravdivé a sú tam pocity. Najlepší rap aký som kedy počula :)
Touto prvou som začínala, to bol prvý song, ktorý som od neho počula a potom som už nedokázala prestať.. oveľa lepší než Rytmus, Majk Spirit, možno aj ako Čistychov.. hey asi aj ako on, proste najlepší ♥

Doma inak žiadne novinky, sú maturity, takže máme upravené vyučovanie: dve informy, telesná a ešte nejaké dve hodiny. Ale len dnes a zajtra :(
No a s Matúšom nič nové, včera nebol v škole a Filip bol príliž zhúlený nato aby sa z neho dali vydolovať nejaké odpovede, úplne mimo :D Viem akurát toľko, že toho čo zo zmlátil pustili, pretože ho bonzol. najväčšia hovadina čo mohli spraviť, určite už na druhý deň stihol dakoho znova zmlátiť alebo niečo ukradnúť z kaufu.
A dnes sme boli v celej škole len tri triedy - prvý stupeň, pretože druhý išiel niekam do kina alebo čo a potom domov, strašná nespravodlivosť!

Dve animácie

12. března 2011 v 15:12 | Dadie |  Grafické diela
Nezvyknem robiť takéto animácie, textovky. Ale tak hroozne moc som sa nudila a normálne sa mi robiť nechcelo :D Takže tak :D Inak, nič nové, ja teraz len tak prežívam. Proste zlé obdobie. Ako, nie že by sa dialo niečo až také brutálne strašné, ja neviem, možno sa aj deje :D ale proste, som na zlej vlne.


Ozývam sa

11. března 2011 v 21:50 | Dadie |  Myšlienky
Dnes sa chystám dať všetko do poriadku, aj keď, pravdu povediac príliš sa mi do toho nechce. Mám proste za sebou ťažký týždeň a to fakt ťažký.
Včera zbili a okradli syna nášho vyceprimátorta, chodí k nám na školu, mne sa proste strašne páči :D Okradol ho taký, hmm ako to povedať :D proste chalan čo má stále takéto problémy, kradne, bije sa atď. Ale tak, nie že by bol na tom Matúš nevinne, aj keď vlastne bol.. On proste húli trávu a tak, nie len húli, on je náš školský díler na gymli. A s bujkom mal asi nezhody v obchode alebo čo, v utorok ho zháňal, pýtal sa aj jeho brata, ktrý je môj spolužiak, a asi sa nedohodli či čo tak ho vo štvrtok po škole zbili a okradli. Bolo to aj v správach :D Aj dneskajšie nadväzujúce udalosti. Prišli do školy poliši, aj so psom. Jasné, že "dačo" vyčuchal a Matúša si zobrali. Čuchal aj v skrinkách aj v triedach, spolužiak Filip, jeho brat mal strašné nervy lebo v skrinke mal fajku a v nej ešte zvyšky trávy. A dole nikoho nepustili lebo tam akurát bol ten pes :D Ale nenašli to, kontrolovali asi len druhý stupeň to bolo brutálne šťastie. Teraz som si pozrela večerné správy z archývu, je to tam, jasné :D Mal toho dosť, piko v striekačke a dva sáčky trávy. Magor, každý rátal s tým, že ho bujko bonzne, len on nie.
Proste brutálne :D Len by bola škoda keby ho vyhodili, on sa vždy zo všetkého dostane, dúfam, že aj teraz, nech nie je v škole o peknú tvár menej.
No a ja osobne som vyťažená, vynervovaná a psychicky skoro zrútená. Škola, doma, vonku, všetko. Náročný týždeň, normálne som rozmýšľala, že sa zhúlim :D Ale len premýšľala :D
Okey, takže idem vás obehnúť, a pokúsim sa dať všetko do poriadku :)

Učenie, učenie..

8. března 2011 v 19:42 | Dadie |  Myšlienky
Okey, tak prepáčte, že som tu pár dní nebola, ani ten nákres som sem nedala :D ale nestíham. Hlavne teraz, práve v tejto chvíli. Bude ma asi skúšať z bioly a ja nemám učivo, pravdaže, práve teraz nikto nie je na facebooku aby mi to mohol oskenovať. No a doteraz som kecala s kamošom cez balkón, pretože on sa nudí a nikto nie je vonku. Hlavne, že zajtra píše monitor, akože aspoň nejaké úsilie by mohol vynaložiť na to aby to napísal :D A teraz mi došlo že budem písať z geoly.. to je úžasné! :D No a musím sa učiť ešte projekt z neminy :D Takže dnes ma tu neočakávajte, zase :D Zajtra hodím ten nákres, dnes končím, možno vás v noci obehnem, ale inak nič... som prevalcovaná učením ;(

S nervami na koci

6. března 2011 v 17:13 | Dadie |  Myšlienky


Obrázok je teraz fotený, kúsok výhľadu z mojej izby z balkóna :D

Včera mi rodičia nedovolili ísť von, vraj som ešte stále chorá. Dnes to isté, tak prečo môžem ísť zajtra do školy? Okrem toho sa mi vymazal pc, teda nie celý ale dosť podstatné veci, ktoré som mala pohádzané na ploche, vlastne všetko okrem programov. Mala som tam nejaké posťahované knihy, filmy, napísané poviedky, obrázky, hudbu.. Dosť ma to serie. A dnes som si musela pozháňať všetky poznámky. Už ich mám, ale kým som to všetko čo mi oskenovali vytlačila, prešla hodina a štvrť. Najskôr som mala problém s prehodením papiera späť, aby sa to vytlačilo na druhú stranu, asi tri krát som to pokašlala, keďže som dala všetko tlačiť naraz a nikdy som to nestihla. Potom som sa na to vykašlala a všetko som tlačila po jednom, čo mi zabralo ďaľší čas a nakoniec mi ešte došla farba. Tak som musela niečo prestaviť aby to bralo farbu z tej druhej čiernej, ktorej bolo ešte dosť. No a teraz už je všetko vytlačené :D A musím sa učiť na test z angliny :( Nenávidím anglinu. Vôbec mi nejde, teda možno by mi išla, keby som sa ju poriadne naučila, lenže mne sa nechce ale musím to dať aspoň na dvojku, pretože moje známky nie šú príliš pekné.. Mám v pláne sa to učiť večer, teraz idem presviečať rodičov aby ma pustili von, už sa ani nepamätám, kedy som bola naposledy vonku cez deň, vždy chodím večer, nie že by bolo nejako extra pekne, vraj je zima :/ :D
PS: Včera večer som sa strašne nudila (keďže som musela tvrdnúť doma) a tak som kreslila. Vyšla s toho nejaká žena, neviem či sa mi páči, toľko som sa piplala s obrysmi až som ju nechala tak a nevytieňovanú som ju vyhlásila za hotovú :D Potom neskôr ju sem dám.

Adapted negative photos

4. března 2011 v 21:45 | Dadie |  Grafické diela
Po dlhej dobe som zo šuflíka vytiahla svoj foťák, nabila ho a začala znova fotiť všetky sprostosti naokolo.

obrázok č. 1: V obývačke máme sériu obrazov, myslím, že sa volá Priestor a čas 1-4. Mňa stále fascinujú a keď sa poriadne nudím, prezerám si ich a snažím sa ich pochopiť, alebo ich fotím. No a tak som si dva, čo sú vedľa seba (zase) odfotila a dala do negatívu. Takto ma fascinujú ešte viac, sú oveľa výraznejšie..


Second holiday? :D

2. března 2011 v 15:42 | Dadie |  Myšlienky

Tak ma to nakoniec premohlo a včera som bola u doktorky. Bránila som sa tomu ale nakoniec som podľahla, pretože v takomto stave chodiť do školy fakt nie je príliš rozumné :D A tak som druhý deň doma, premohla ma nuda a otvorila som svoj notebook a teraz sa neviem odtrhnúť: facebook, skype, blog... Za tých pár dní sa toho strašne veľa nazbieralo a ja nestíham, tento krátky článok píšem už pól hodinu, pretože každú sekundu mi pípa fb alebo skype, že mi došla správa.
Okrem toho má kamoš zajtra narodeniny, 15 a ja sa musím dovtedy dať aspoň trochu doporiadku. Už som na tom o mnoho lepšie, takže dúfam, že sa to do zajtra ešte zlepší. Chceli sme mu s kamoškou kúpiť novú šiltovku, ale ona s toho nejako vycúvala takže som v tom zostala sama. Dohodli sme sa, že pôjdeme niekedy do Mlynov do Nitri aj s ním a nejakú vyberieme, som zaťažená na šiltovky, milujem chalanov v šiltovkých a hlavne tie šiltovky :D Odkedy on dostal prvú, takú žiarivo modrú a ja som mu ju stále brala :D A v tábore som raz stretla bývalého spolužiaka, jasné, že s dokonalou bielou šiltkou :D stále sme sa doťahovali :D bol celkom pekný, páčil sa mi aj predtým..:D
Okey zase som mimo :D Takže, idem rozmýšľať nad témou na poviedku do súťaže od Das :)